Meditácia na 07.12.2017
Štvrtok po 1. adventnej nedeli | Mt 7, 21. 24-27
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale. A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.“
Plán
Každý z nás niekde býva. Každý z nás má tak, ako to vraví jeden televízny moderátor, na meno ktorého si nespomínam, svoj hrad. V evanjeliu Ježiš rozpráva ľudom o dvoch mužoch, ktorí si stavali svoj dom. Jeden na piesku a druhý na skale (porov. Mt 7, 24-27). Mohli by sme si položiť otázku: „Prečo to Ježiš spomína, veď nebol ani stavbár, ba ani architekt, ktorý by chcel poučiť ľudí o stavaní domov.“ A naozaj táto otázka je oprávnená, no v niečom sa mýli. Ježiš síce nevykonával ani jedno z týchto povolaní, no o stavaní mal ľuďom veľa čo povedať. Ježiš sa tu nechce miešať murárom do remesla, ale chce na príklade o dvoch domoch ukázať človekovi, ako si má a nemá počínať pri stavbe svojho duchovného života. Poukazuje nám na to, že ten, kto uskutočňuje jeho slová je múdry staviteľ a stavia svoj dom nielen na skale, ale aj s poriadnymi základmi. No ten, čo počúva a nekoná, je nemúdry, pretože tak, ako dom na piesku aj samotné počúvanie slova, bez uskutočňovania prináša iba zdanlivý úžitok, ktorý vyjde práve vtedy navnivoč, keď sa má osvedčiť. Poslucháčovi však, ktorý to čo si vypočul aj uskutočňuje, stanú sa Pánove slová silou a požehnaním. Samotné uskutočňovanie slov sa nám musí stať vnútorným poriadkom, ktorý obstojí v skúške aj v najťažších búrkach a povodniach útrap a pokušení. No na to, aby sme tieto slová mohli uskutočňovať, musíme ich dobre poznať. Žiadny človek totiž nemôže vykonať to, čo nepozná. Robotník v továrni nemôže vyrobiť televízor, pokiaľ vedec, nezostrojí jeho presný plán. Keď sa potom robotník drží tohto plánu, vytvorí fungujúci televízny prijímač. No pokiaľ vedec vytvorí plán a robotník ho nepozná, ale aj napriek tomu sa bude snažiť zo súčiastok niečo vytvoriť, zaiste vytvorí, ale nanajvýš kopu súčiastok, ktorú by sme mohli nazvať prinajlepšom moderným umením, no v žiadnom prípade televízorom. Nie je to niekedy aj s nami tak, ako s tým robotníkom. Boh nám dal skrze svojho syna návod, ako si postaviť dom na skale, no my vo svojej pýche si vravíme, že ho nepotrebujeme, že to zvládneme aj bez neho. A tak potom sa nám často stáva, že pri pohľade do minulosti vidíme iba kopu ruín, a stačí len tak málo, aby sme si postavili duchovný život podobný hradu, ktorý vydrží aj najväčšie obliehania nepriateľa satana. Čítajme, bratia a sestry, Sväté písmo, ako najdokonalejší plán nášho života, aby sme ho dobre poznali. Veď tento plán pre nás nevytvoril nejaký vedec, alebo filozof, ale ten, kto nás pozná a vie, čo je pre náš život najlepšie – náš dobrý Boh. Amen