Meditácia na 11.12.2017
Pondelok po 2. adventnej nedeli | Lk 5, 17-26
Keď v istý deň Ježiš učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať. Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“ Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď?‘ Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov. Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha, a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“
Odvaha
Už sme si zvykli, že Ježiš je vždy centrom pozornosti. Kde sa objaví tam, sa udeje nejaká senzácia. Rozvíri hladinu pokojného života každým skutkom či slovom. Len tak, akoby sa nič nedialo, povie ochrnutému: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy... Vstaň,.. vezmi si lôžko a choď domov" (Lk 5,20.23.24). Predstavme si, aj keď možno len s ťažkosťami, ale predsa, ako to vyzeralo v priestoroch, kde Ježiš učil. Prišlo mnoho ľudí. Jednoduchí i vzdelaní, niektorí preto, aby ho videli, iní preto, aby ho počúvali a zasa iní len kvôli tomu, aby ho študovali. Posadali si okolo a boli pripravení počúvať toho, ktorý ich učil ako taký, ktorý má moc. Keď sa potom otvorila strecha a zniesli sa pred ich očami nosidlá, boli ohúrení a pobúrení zároveň. Ježiš však videl chorého a jeho vieru i vieru tých, čo ho priniesli. Bol si vedomý, čo prežíval človek na lôžku, že prísť pred neho vlastne znamenalo verejne vyznať svoju hriešnosť. Kristus však neuzdravil len jeho dušu, ale i telo. Nebol pobúrený, ako niektorí z davu, bol naopak nadchnutý ich vierou. Priam schladil pobúrenie davu z odpustenia hriechov, keď povedal „Vstaň a choď" (Lk 5,23). Milovaní, a čo my? Veď my sa tiež o malú chvíľu staneme doslova účastníkmi niečoho podobného. Už dávno sa odvšadiaľ na nás valia reklamy. Deti už majú iste prekutrané všetky zákutia vašich príbytkov. Nás dospelých tiež niečo niekde vnútri oslovuje a pripomína usmej sa, buď milší, ešte si nestihol upratať toto, treba Ti ešte kúpiť tamto, čo dáš na štedrovečerný stôl a pod. Ale čo takto spomaliť, zastaviť sa a zamyslieť. Ten Kristus, ktorý sa o malú chvíľu narodí, chce aj nám povedať: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy" (Lk 5,23). A máme jednu obrovskú výhodu oproti ochrnutému. My mu to môžeme povedať v tichu spovede. Nik na nás nebude pozerať, nikoho nebudeme rušiť. Pri kľačadle budeme len my a On prítomný v osobe kňaza. Pripraviť si vnútro na jeho príchod určite nie je jednoduchá vec a chce to odvahu takú, ako mali muži, keď sa rozhodli spustiť ochrnutého cez strechu. Pripravme sa na svätú spoveď. Že je ešte ďaleko od Vianoc? Nepopieram, iste ešte prídu chvíle, kedy budeme mať zlosť a množstvo iných príležitostí na hriech, ale majme odvahu, ako mali muži z evanjelia, ako mal ten chorý na lôžku. Skúsme presvedčiť seba aj našich blízkych, ktorí už roky nenašli cestu ku Kristovi, aby to skúsili teraz. Neberme ich výhovorky, že iní sa budú pozerať na nich ako na čudákov a ľudí bez chrbtovej kosti. Čo ak práve ich prostredníctvom chce Ježiš urobiť zázrak a ukázať svoju moc. Veď predsa nik z nás nevie či práve tieto Vianoce nebudú pre nás tie posledné. Taktiež vieme, že dieťa dokáže zázraky. Obmäkčí aj to najtvrdšie srdce. Keď pred dvetisíc rokmi rodina hľadala, kde hlavu skloniť našla sa pre nich len maštaľ. My tomu malému dieťaťu môžeme ponúknuť oveľa viac, svoje srdce. Nenechajme ho stáť vonku a klopať na dvere nášho srdca. Prispejme i my ku krajšiemu prežitiu týchto sviatkov.
Pane, o malú chvíľu Ťa privítame medzi nami, prosíme Ťa, daj nám odvahu s akou prišiel pred Teba ochrnutý, aby sme si očistili srdcia a mohli Ťa prijať do našich sŕdc i všetci, ktorým cesta k Tebe zarástla tŕním. Amen.