Meditácia na 17.12.2017
3. adventná nedeľa | Jn 1, 6-8. 19-28
Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ „Čo teda, „pýtali sa ho, „si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ „Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“ Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ‚Vyrovnajte cestu Pánovi,‘ ako povedal prorok Izaiáš.“ Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš, ani prorok?“ Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“ To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.
Byť svedkom pravej radosti
Nemáte aj vy pocit, že sa z nášho okolia vytráca radosť? Kedy sme sa naposledy s chuťou zasmiali? Na čom sa vieme zasmiať? Čo je obsahom radosti? Poznám človeka, ktorý chrlí vtipy, ale nie dvojzmyselné či urážlivé. Má zásadu, že najprv povie vtip Bohu. Áno, Bohu. A pretože je kresťan katolík, má svedomie, pristupuje k sviatostiam, nikdy nepovie ľuďom vtip, ktorý by urazil Boha. Vie rozosmiať, pobaviť a často na svoju adresu. Preto je vyhľadávaným spoločníkom, obľúbeným človekom, vzorným kresťanom katolíkom. Je to pravý svedok Boha. Apoštol sv. Ján o sv. Jánovi Krstiteľovi píše: „Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili.“ (Jn 1,7) Ján Krstiteľ je predstavený ako svedok. Čo si predstavíme najprv pri slove “svedok“? Je to priamy účastník, ktorého sa vec, udalosť dotýka a čo má nielen pre neho osobne, ale aj pre iných význam a dopad na život. Byť svedkom je často veľmi dôležité a potrebné. Svedok môže zvrátiť veci, udalosti, dať im svojou výpoveďou iný punc. Svedok môže byť pre niekoho nepríjemnou záležitosťou a pre iného prínosom, obohatením. Ján Krstiteľ je skutočne neodmysliteľným svedkom historického adventu. Jasne odpovedá, že nie je ani Mesiáš, ani Eliáš, ani prorok, hoci Ježiš o ňom povedal, že je najväčším prorokom: „Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ.“ (Mt 11,11) V čom je veľkosť a význam Jána Krstiteľa ako svedka? Vydal svedectvo o svetle. Predstavil Ježiša zástupom ako očakávaného Mesiáša. Svojím životom dokázal, že to, čo hovorí, je pravda. Žije tak, ako káže, na čo upozorňuje a k čomu vyzýva všetkých, čo prichádzajú za ním. Žiada:„Vyrovnajte cestu Pánovi“ (Jn 1,23) a je šťastný, pretože plní vôľu Božiu. Ján Krstiteľ je plný Boha. Krstom pokánia pomáha poznať toho, ktorý už je v zástupe, ale ľudia ho pre hriech nemôžu spoznať. Pokora Jána Krstiteľa voči Ježišovi mu umožňuje radosť v srdci, pre ktorú neváha zomrieť v Herodesovom väzení.
Liturgia tretej adventnej nedele umožňuje namiesto rúcha fialovej farby použiť ružovú, pri sv. omši sa môže používať organ i iné hudobné nástroje. Má vyniknúť radosť z blížiacich sa sviatkov Narodenia Pána Ježiša. Dnešné čítania nás vyzývajú. V prvom čítaní prorok Izaiáš: „Radosťou jasám v Pánovi, duša mi plesá v mojom Bohu.“(Iz 61,10) V responzóriovom žalme Panna Mária sa raduje a teší slovami: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu.“ (Lk 1,46) V druhom čítaní sv. Pavol hovorí:„Bratia, ustavične sa radujte.“ (1 Sol 5,16) Sú to výzvy uvedomiť si význam nášho svedectva. Opravdivý svedok narodenia Pána Ježiša svojím životom dokazuje svoj vzťah k Bohu, blížnemu, k sebe a všetkým veciam a hodnotám duše i tela.
Kde sú však títo svedkovia? V čom spočíva šťastie a radosť? Čoraz menej vidíme vo svojom okolí šťastných, spokojných a usmiatych ľudí. Prečo? Ktosi poznamenal, že stále viac je v našich domácnostiach výhod, pohodlia, ale menej šťastia a radosti. Ľudia hľadajú radosť a šťastie tam, kde ich nemožno nájsť. Pravé hodnoty šťastia a radosti nespočívajú v bohatstve. Neraz majú tučné kontá, luxusné autá, vily, a pritom je vidieť, že sú smutní, nešťastní… Príslovie hovorí: „Bez bohatstva veľa chýba k šťastiu a bohatstvo ešte viac škodí šťastiu.“ To, že je niekto bohatý, slávny, že má postavenie, moc, to ho ešte nemusí urobiť šťastným. Stačí si lepšie pozrieť život týchto ľudí a zistíme, že boli opustení, že mnohí skončili tragicky, že boli smutnými a nešťastnými ľuďmi.
Kde hľadať pravé šťastie a radosť? Veriť v Boha, žiť s Bohom dáva kresťanovi to, čo mu nič a nikto nemôže dať a rovnako nemôže zobrať. Kresťan sa vie tešiť a radovať nielen keď je mladý, ale i v starobe. Radosť kresťanovi nezoberie bolesť, choroba, čas skúšky, neúspech, pretože má nádej, uistenie, záruku od Ježiša. Kresťan sa vie radovať nielen z veľkých vecí, ale i drobných, malých, keď v nich vidí lásku či vôľu svojho Boha. Kresťan sa teší a raduje z nového dňa, keď ráno vstáva a rovnako keď sa večer ukladá na odpočinok. Čo rozhoduje o šťastí a radosti? Vzťah k Bohu, blížnym a sebe samému, čisté svedomie, keď plní Božiu vôľu a nie iba svoju. Najväčším nešťastím a prekážkou šťastia a radosti je zlo, hriech. Siahnime do vlastného vnútra a pozrime si svoj život. Kedy sme boli šťastní? Stretli sme šťastie v hriechu? Stretli sme šťastného egoistu, lakomca, smilníka, hnevníka, korheľa, narkomana, zlodeja, vraha…? Aj najmenší hriech usmrcuje šťastie a radosť a robí človeka smutným a nešťastným. Smutným a nešťastným bude život každého človeka dovtedy, pokiaľ sa nevráti k Bohu, pokiaľ nezanechá každý hriech, nezblíži sa s blížnymi.
Áno, pravdu majú dnešné čítania. Prorok Izaiáš objavuje radosť, keď prijal poslanie „hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie.“ (Iz 61,1) Pravdu má sv. Pavol, keď píše do Solúna:„Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!“ (1Sol 5,22) Pravdu má apoštol sv. Ján, keď opisuje správanie sv. Jána Krstiteľa, ktorý ohlasuje Krista: „Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“ (Jn 1,27) Hľadať radosť vždy, ale hľadať pravú radosť. Dnes cestovné kancelárie organizujú dovolenky, kde učia ľudí radovať sa a tešiť. Ale mnohí aj po návrate z takejto dovolenky nemôžu a nedokážu sa tešiť. Dokážu to len tí, čo prijmú Boha za svojho Pána, jeho učenie za svoj cieľ života a opustia zlý, hriešny spôsob života.
Platí zásada: Nehľadať radosť na zlej adrese. Tam radosť nebýva. Tam ju nemožno nájsť. Nemožno si zamieňať radosť za príjemnosť. Iné je príjemnosť, to je šťastie telesné a iná je radosť duše. Čím ťažší hriech, tým väčšia bolesť duše a zle následky. Čím viac človek prijíma nedovolených, hriešnych príjemností, tým viac sa stáva smutným a musí niesť následky. Iný obraz. Čím viac a častejšie jeme zakázané, tým viac cítime hlad, blen a horkosť hriechu. Alebo ďalšie prirovnanie. Čím viac bežíš za zakázanými príjemnosťami, tým viac sa od pravej radosti vzďaľuješ. Nie je možná radosť, keď nás tlačia výčitky svedomia. Niekedy to môže ísť až tak ďaleko, že sa zvykne povedať, že nemôže zomrieť. Na internom oddelení všetci čakajú smrť jedného pacienta. Nemôžu mu pomôcť. Muž v rokoch veľmi trpí. Nerozumejú mu. Už prvý pohľad na pacienta prezrádza, že niečo nie je v poriadku. Príbuzní neprichádzajú. Kto pozná životnú drámu tohoto muža, nečuduje sa. Trvá to už týždeň. Nik z pacientov nechce byť s ním na izbe. Staršia zdravotná sestra, praktizujúca kresťanka, ktorá má bohaté skúsenosti, vec vyrieši. Zavolala večer kňaza, ktorému všetko vysvetlila. Na prekvapenie obidvoch pacient otvoril oči a začal sa sám od seba spovedať. Vo svojom živote vsadil na nesprávne šťastie. Roky sa nespovedal. Opustila ho žena, zriekli sa ho deti i vlastní súrodenci. Vyspovedal sa. V tú noc zomrel. Zamestnanec z patológie sestre z interného povedal: „Ešte som nevidel mŕtvu tvár, ktorá by sa usmievala ako tvár tohoto muža.“ Zdravotná sestra ticho poznamenala: „Do srdca zomrelého sa vrátil pokoj a radosť.“ Anton Golubiev v Listoch priateľovi píše: „Čím väčšia je priepasť medzi človekom a Bohom, tým sú ľudia smutnejší… Aj z vecí okolo seba by sa viac radovali, keby mali lepší vzťah k Bohu.“ Spisovateľka Vera Nordin o sebe píše: „Mám všetko. Prečo som smutná?“
Slová Jána Krstiteľa, ktoré poznal už Izaiáš: „Vyrovnajte cestu Pánovi“ sú receptom a liekom pre každého, kto túži po pravom šťastí, uzdravení duše. Opát Marmion má pravdu, keď hovorí: „Radosť je echom Božieho života v nás!“ Pravdu má Michel Quist, keď píše: „Si smutný? Prečo? Nikto si neváži tvoju prácu, tvoje snahy, tvoj život? Chceš niečo dôležité povedať, a nik ťa nepočúva, nikto ťa nemá rád? Pros Boha o odpustenie za svoj smútok a potom sa vráť celý ku svojim blížnym. Pýtaj sa ich, počúvaj ich, zaujímaj sa o ich prácu, prejav záujem o nich, venuj im uznanie, oceň si ich námahu… a nečakaj nič od nich za to. Boh sám ti dá radosť.“ Vrcholí advent. Aj sviatosť zmierenia patrí k príprave na sviatky Narodenia Pána. Pokoj, radosť, úsmev na tvári, spokojný spánok, návrat priateľov a iné môžeme zažiť skôr, ako až na Vianoce. Veríme, že je to možné. Čo môže byť poučením pre nás? Skôr, ako by sme chceli niekomu povedať vtip, povedzme ho najprv Bohu. To bude aj jedným z kritérií pravej radosti. Amen.