Meditácia na 22.12.2017
Piatok po 3. adventnej nedeli | Lk 1, 46-56
Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
Veľké veci sa rodia z drobných
Keď som bol asi druháčik na ZŠ, tak nás raz pani vychovávateľka z družiny zobrala na prechádzku do parku. Bola už neskorá jeseň a sychravé počasie sa každému z nás dostávalo až pod nechty. Zastavili sme sa vtedy pri veľkom , obrovskom gaštane. Pre takého človiečika, akým som bol, to bol naozaj veľký strom. Okolo neho ležalo ešte zopár gaštanových semien. Viete, takých veľkých. Už boli vylúpnuté a niektoré boli prasknuté. A v ich vnútri, ako nám to vysvetlila naša pani vychovávateľka, sa skrýval taký istý veľký strom ako ten, pod ktorým sme stáli. Bol ešte ukrytý, o tom, že tam je vedeli len tí, ktorí chápu, že veľké veci sa vždy rodia z tých malých, nenápadných...Naša pani vychovávateľka to chápala. Dnešné čítania sú nám svedkom tejto pravdy. Motív prvého čítania a žalmu nám vrcholí v chválospeve Panny Márie: „ ...zhliadol na poníženosť svojej služobnice...blahoslaviť ma budú všetky pokolenia...lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný...“ (Lk 1,48.-49).
Počas posledných dní sme v Písme sledovali, čo všetko sa udialo s Máriou. Z prvého pohľadu by sa dalo povedať, že pre Máriu sa začína výborný, výnimočný život. Oslovuje ju Stvoriteľ, teda najvyššia moc, aká existuje a pozýva ju k spolupráci. Ba viac, Mária ako jediná v celom vesmíre smie počať a porodiť Boha teda, je to čosi neuveriteľné. Dalo by sa teda čakať, že o Máriu bude výborne postarané. Matka kráľa si predsa zaslúži len to najlepšie: ...prepychové šaty, veľký palác, služobníčky a výborné jedlo, veľa zábavy a vyberanú spoločnosť. My Máriin život už sčasti poznáme. Dostala Mária, Matka Kráľa, všetko toto? Vyrastal Kráľ Ježiš v prepychu a pohodlí? Nosila Mária honosné šaty a bývala v palácoch? Nie, jej každodennou realitou bola práca, jednoduché oblečenie, jednoduchý pokrm, chudobný domec a spoločnosťou sme im boli my – chudobní a hriešni. Aké veľké veci urobil ten, ktorý je mocný? Urobil to, čo robí od stvorenia sveta. Do malého semienka ukryl, vložil veľký zázrak. Do Máriinho, pokorou naplneného malého života vložil vykúpenie celého sveta. Do malého semienka vložil veľký strom. A čím skôr pochopíme tento princíp konania Boha, tým skôr precítime šťastie. Pre Boha neexistuje pojem „malý človek“ alebo „veľký človek“. Na živote Márie a Ježiša nám veľmi jasne ukázal, že to, čo je malé pre nás, môže byť nekonečne veľké a dôležité pre celý vesmír. Veľké veci sa totiž vždy rodia z tých malých, nenápadných. Tak je pokora matkou všetkých čností. V nej sa rozvíjajú a rastú ďalšie čnosti, rovnako, ako z koreňa vyrastá náš veľký a košatý strom. Preto sa Kráľ Ježiš celý život zdržiaval v chudobe a jednoduchosti. A len vďaka tomu si môžeme my, malí ľudia, dovoliť očakávať príchod Kráľa.
Čo nám teda z dnešného evanjelia vyplýva? Čím dnes Boh oslovuje náš život? Jednak to, že v našich životoch sa nám chce narodiť Kristus – Kráľ. Teda, nech by sme samých seba hodnotili akokoľvek nízko, pre Boha má náš život nekonečnú cenu. A pre nás potom stojí za to v životných ťažkostiach zabojovať a rovnako ako Mária ukázať celému svetu Krista. Ukázať, že stojí za to žiť s Ježišom a byť malý pri Bohu, pretože Boh robí z malinkých veľkých a „povyšuje ponížených...a pamätá na svoje milosrdenstvo...“ A jednak nám z dnešného evanjelia vyplýva, že ak nie sme maličkí, nájdeme Boha len veľmi ťažko. Pokiaľ nezačneme seba a ľudí okolo nás vnímať ako malé semienka veľkého pokladu, ako malé semienka veľkého stromu, nebudeme schopní vidieť v každom z nás Božiu tvár. Preto, keď dnes budeme odchádzať zo svätej omše, dobre si všimnime stromy okolo, ktorých pôjdeme a spomeňme si na to malé semienko, z ktorého vyrástli. Dobre si všimnime ľudí a seba, či v očiach našich susedov vidíme tieto semienka veľkého pokladu. Všimnime si, či iní vidia v nás semienka Božieho pokladu. Ak áno, poďakujme každý Bohu za takýto dar, ak nie, vráťme sa k sebe a očistime svoje vnútro a svoje vzťahy od všetkého, čo nie je pokorou, od všetkého, čo nám bráni vyrásť v Boží strom. Pretože Pán povýšených ponižuje a ponížených povyšuje. Amen