Meditácia na 01.01.2018
Panny Marie Bohorodičky | Lk 2, 16-21
Pastieri sa poponáhľali do Betlehema a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.
Poprosme o Božie požehnanie na príhovor Bohorodičky
Šimon Tokarszevsky bol poslaný na Sibír do vyhnanstva. Vo svojich pamätiach opisuje zaujímajú udalosť. Jeho matka ho očakávala na jednej stanici. Pristúpila k nemu a objala ho. Potom sa obrátila k ostatným vyhnancom a zvolala: „Chcem aj vás všetkých požehnať v mene vašich matiek." Potom pristupovala od muža k mužovi, ku všetkým, čo museli odísť do vyhnanstva. Každého objala a znakom kríža požehnala na čelách. Ktorýsi z mužov začal spievať pieseň Svätý Bože... Postupne z úst všetkých odsúdencov mohutnel spev Svätý Bože.
Autor poznamenáva: Požehnanie matky a vzápätí pieseň stali sa vzpruhou a odvahou do ťažkej doby, ktorá bola pred nami. Stojíme na prahu nového roka. Prežívame pocit neistoty, ale aj nádeje a očakávania z budúcnosti. Môžeme si želať "šťastlivý nový rok", ale nemôžeme si ho celkom sami naplánovať. V prvý deň Nového roka si uvedomujeme potrebu a význam Božieho požehnania. Cirkev nám na prvý deň občianskeho roka pripomína dôležitý článok viery, že Matka Pána Ježiša je Bohorodička. A Cirkev nám dáva čítať text evanjelia, kde sa spomína, ako Mária reagovala na návštevu pastierov pri jasliach jej Syna. „Mária zachovávala všetky slová vo svojom srdci a premýšľala o nich" (Lk 2,19). Prečo v prvý deň tento pohľad na Matku Božiu? Čo to pre nás znamená, že Mária je Matka Božia? Znamená to, že Mária porodila Ježiša ako Boha? Nie! Mária nie je bohyňa. Mária počala, porodila a vychovala Ježiša Krista v jeho ľudskej prirodzenosti, a teda je matkou Ježiša Krista jedine jeho ľudskej prirodzenosti. Ale veríme, že od prvej chvíle počatia ľudská prirodzenosť Ježiša Krista bola zjednotená s večnou osobou Božieho Syna, a preto Mária je Matkou Božou. Veríme, že prívlastok Bohorodička hovorí o pravde našej viery, že Ježiš Kristus, jedna z troch božských osôb, prijal k božskej prirodzenosti, ktorú má od večnosti, ešte prirodzenosť ľudskú skrze svoju matku, Pannu Máriu. Stal sa nám podobný skrze svoju matku v čase svojho počatia v jej lone. Cirkev od začiatku si preto ctí Máriu, matku Ježiša Krista ako Matku Božiu. Tak Cirkev zvelebuje Pána Ježiša, ktorý v jednej osobe je pravý Boh a pravý človek.
Na akom základe veríme v božské materstvo Panny Márie? Veríme v Pannu Máriu ako Božiu Matku, pretože tak nám ju predstavuje Písmo, a to spôsobom jasným a výrazným. Na viacerých miestach v evanjeliách máme dôkaz, že Panna Mária je matkou Ježišovou. Pri zvestovaní, „že počala z Ducha Svätého" (Mt 1,18), pri spomienke na pastierov: „Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu" (Mt 2,11). Jozef dostal od anjela príkaz: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta" (Mt 2,13) a potom v Egypte druhý príkaz: „Vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny" (Mt 2,20). Keď Ježiš učil, „vonku stála jeho matka" (Mt 12,46). Keď ľudia videli, čo robí a učí Ježiš, hovorili: „Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária" (Mt 13,55)? V správe o svadbe v Káne Galilejskej čítame: „Bola tam aj Ježišova matka" (Jn 2,1). Evanjeliá veľmi pôsobivo predstavujú, že Mária – podobne ako iné matky – nosila Ježiša deväť mesiacov pod srdcom a porodila ho, keď nadišiel jej čas (porov. Lk 2,5-7). Zvlášť zvestovanie anjela hovorí o materinskom poslaní Márie, že je matkou Ježiša, matkou Syna Božieho: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn" (Lk 1,35). A tiež Alžbeta vyznáva: „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne" (Lk 1,43)? Veríme, že Panna Mária je Matkou Božou a to nie iba telesne, ale aj duchovne, pretože Ježiša počala telesne, prijala ho vo viere svojím "fiat", a tak hovoríme, že je Matkou Božou. Ako dogmu, článok viery, že Panna Mária je matkou Boha "Theotokos", ako učia východné cirkvi, vyhlásil snem v Efeze roku 431. Tak ju volá aj sv. Ignác Antiochijský, jeden z najvýznamnejších mučeníkov.
Tieto a ďalšie argumenty nás dnes vedú k Márii, Matke Božej, aby sme ju na začiatku nového občianskeho roka prosili o príhovor u jej Syna. Veríme, že Mária je nevyčerpateľným prameňom milostí, ktoré skrze ňu dostávame od jej Syna. Počas celého liturgického roka si to nielen pripomíname, ale aj realizujeme vo svojom živote. V tom spočíva aj naša modlitba k Matke Božej. Chceme jej očami, jej srdcom porozumieť celej hĺbke, ako to je pre nás len možné, láske Božej. Tu je aj začiatok úcty jej materinského srdca. My veríme, že Matka Božia nás žehná v mene svojho Syna a Syn zo svojej strany žehná nás i v mene Otca v Duchu Svätom. Keď začíname nový rok, sme plní očakávania, čo bude pre nás znamenať. Vieme však, že keď svoju nádej a istotu vložíme do rúk Božích, Božieho Syna, že na príhovor jeho matky nebudeme sklamaní. Nebolo ešte počuť, kto sa pod jej ochranu utiekal, ju o pomoc a útechu prosil a žiadal, že by ho nevyslyšala. Mária je predsa aj našou Matkou. Keď Ježiš zomieral ako náš brat za naše hriechy, zveril nás všetkých pod jej opateru, keď matke povedal, pozerajúc na apoštola Jána: „Hľa, tvoj syn" (Jn 19,26). Uvedomujeme si, že všetko sa deje z Božej prozreteľnosti. Preto v našom ľudskom živote nejestvuje náhoda, nezmyselná udalosť, že všetko má svoj cieľ, svoju úlohu vo všeobecnom Božom pláne. Tak to pochopil aj Dag Hammarskjöld, jeden z prvých generálnych sekretárov OSN, ktorý tragicky zahynul v Afrike. V denníku si napísal: „Keď som po prvý raz povedal Bohu áno, začal som chápať životný zmysel. Keď som to áno zopakoval, vtedy dostalo zmysel všetko dianie. Pretože teraz má všetko hlboký zmysel, nemôžem žiť ináč, než v duchu toho áno." Je správne začať nový rok svojím skutočným „áno" Bohu skrze Máriu. Mária zohrala v Božom pláne svoju úlohu. Aj so mnou má Boh svoj plán. Našou povinnosťou je tento plán uskutočniť. Vedieť prijať Boha vo svojom živote, v každej situácii života, všedného dňa. Čo počas týchto dní roka nás očakáva? Čo budeme musieť riešiť? Bude zaiste pre nás výhodné, keď budeme mať orodovníka u Boha, človeka Máriu, Matku Božiu i našu.
Môžeme nájsť inšpiráciu v takzvanom Desatore kresťanskej lásky (porov. České KN 34/89).
1. Maj úctu ku každému človeku, pretože v ňom žije Kristus. Maj súcit s nešťastím svojho brata, svojho blížneho.
2. Zmýšľaj dobre o všetkých ľuďoch, nemysli zle o nikom. Snaž sa nájsť na každom človeku niečo dobré.
3. Hovor o každom len dobre, o nikom nehovor zle. Snaž sa naprávať zlo, ktoré si zapríčinil svojimi slovami, nevyvolávaj nedorozumenia medzi ľuďmi, ale podľa možnosti ich zmieruj.
4. S každým hovor láskavo, nikdy nezvyšuj hlas, nikomu nekrivdi, nezapríčiňuj, aby niekto plakal, snaž sa ľudí skôr uspokojiť. Buď dobrý.
5. Odpúšťaj urážky, neprechovávaj vo svojom srdci hnev, zmier sa vždy prvý.
6. Urob všetko, aby to bolo v prospech tvojho blížneho, buď tak dobrý, ako očakávaš, aby ľudia boli voči tebe. Nikdy nemysli na to, čím sú tí druhí povinní, ale mysli na to, čo ty dlhuješ druhým.
7. Maj súcit s utrpením a pomáhaj im, povzbudzuj a raď.
8. Pracuj poctivo, pretože druhí majú úžitok z tvojej práce, ako ty máš úžitok z práce iných.
9. Zúčastňuj sa na sociálnej pomoci poskytovanej tvojmu blížnemu. Buď veľkodušný voči potrebám svojich blížnych. Buď veľkodušný voči potrebám chorých a trpiacich. Snaž sa vo svojom okolí vyhľadávať ľudí, ktorí potrebujú pomoc.
10. Modli sa za všetkých ľudí, taktiež za svojich nepriateľov.
Či to nie je memento? Dotýka sa šťastia každého z nás. Jeden čínsky príbeh rozpráva o roľníkovi, ktorý mal starého koňa. Stalo sa, že raz mu kôň ušiel. Okolie mu stratu koňa chcelo uľahčiť, a preto ho ľutovali. Starec im odpovedal: „Smola? Nešťastie? Kto vie?" Po týždni sa kôň vrátil a priviedol stádo divých koní. Teraz starcovi susedia blahoželali. Starec na to reagoval slovami: „Šťastie? Smola? Kto vie?" Neskôr, keď chcel jeho syn osedlať divého koňa, spadol na zem a zlomil si nohu. Všetci pokyvovali hlavou, že je to nešťastie. Starec znova hovoril: „Nešťastie? Smola? Šťastie? Kto vie?" O niekoľko dní dedinou prešlo vojsko a zdravých mužov odvliekli. Keď susedia videli, že roľníkovi syna nezobrali kvôli zlomenej nohe, povedali, že mal šťastie. Na to starec povedal: „Šťastie? Smola? Kto vie?" Všetko sa na prvý pohľad môže zdať ako zlo a môže to byť zamaskované dobro. A všetko, čo môže vyzerať ako dobré, môže byť v skutočnosti zlo. Preto je múdre, keď veci necháme na Božom rozhodnutí, čo je šťastie a čo smola a poďakujme sa, pretože u tých, ktorí milujú Boha, sa všetky veci môžu chápať ako dobro. Počuli ste už vetu: „A všetko bude dobré, a všetko bude dobré a skutočne všetko bude dobré!?" (Juliana z Norwiche z občastníka pacientov Masarykovej onkológie v Brne).
Na začiatku nového roka vyprosujme si na príhovor Bohorodičky Panny Márie potrebné požehnanie, milosti, dary, úspech, zdravie, silu, múdrosť.... "Matka Božia, zverujem celý tento nový rok pod tvoju ochranu. Veríme v lásku tvojho Syna. A sľubujeme svoju vernosť jeho učeniu lásky. Amen.