Meditácia na 13.01.2018
Sobota 1. týždňa v Cezročnom období | Mk 2, 13-17
Ježiš znova vyšiel k moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil. Ako šiel okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním. Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho. Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: „Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ Ježiš to začul a povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“
Hodnota stola Božieho slova a obety
Pozvaním na svadobnú alebo rodinnú hostinu, sa každý z nás cíti byť potrebný, povšimnutý a uctený. Vieme však, že prijatie pozvania je spojené s vnútornou dispozíciou a otvorenosťou, aby sme sa dokázali pripraviť a spríjemniť si nielen svoje chvíle, ale aj chvíle ostatných prítomných. I v dnešnom evanjeliu sa dozvedáme o hostine. „Keď potom sedel v dome Alfejovho syna za stolom, stolovali s ním aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ho nasledovali“ (porov.: Mk 2,15). Mnohí Ježišovi protivníci však neprijímajú tento jeho postoj a jeho výzvu na uzdravenie. Hrajú sa na `zbožných`, ktorí si myslia, že takto dodržiavajú zákon. No práve oni nevedia odporovať Ježišovej jednoduchosti. Ježiš ich však vyzýva v odpovedi, že prišiel k chorým a hriešnikom, nie k zdravým a spravodlivým. Vyzýva ich na spoločné stretnutie, ktoré si vyžaduje vopred otvorenosť na jeho slovo a zmýšľanie.7 Všetky stolovania, ktoré Ježiš uskutočnil s ľuďmi za svojho života, pripravovali nás na stolovanie pri stole jeho slova, a stole chleba a vína, ktoré sa prvé uskutočnilo vo večeradle na Zelený štvrtok...a ktoré pokračujú vo sv. omšiach a budú pokračovať pri jednom stole v nebesiach. Dnes, myslíte, že Ježiš s hriešnikmi nestoluje? Veď on osobne prichádza medzi nás, aby s nami stoloval. Ježiš sa za života prv dával v spôsobe slova a skutkov, a dnes sa dáva v spôsobe slova a chleba. Povoláva nás každý deň k spoločnému stolovaniu. Nielen vtedy, ale aj dnes. A koľkí hovoria okolo nás: „Čo tam robia v tom kostole?“ Aj vtedy sa pýtali: „Ako to, že stoluje s hriešnikmi?"
Dajme si pozor, aby sme my niekoho nevylučovali spomedzi seba, od spoločného stola od spoločného stolovania s Ježišom. To on povoláva ho. Povoláva, aby sa stal dokonalejším. Tak, ako povolal učeníkov. Jednoduchých, aby im odovzdal moc kňazstva. Tak povoláva aj nás, aby sme, hoci sme hriešni, slabí, netrpezliví, necitliví, s ním spolu stolovali, lebo on nás chce nasýtiť slovom a chlebom života. Celý týždeň sme počúvali evanjelium o povolaní, prijímaní, odpúšťaní, uzdravovaní, len aby sme boli hodní sedieť s Ježišom za jedným stolom. Položme si teraz otázku: Sme teraz hodní, v tejto chvíli sedieť tu na tomto mieste (čiže ak sme hriešni, tak určite)? Ak sa dobre pozrieme do svojho vnútra, tak určite v ňom rezonuje naša nedokonalosť, slabosť. Nechajme sa preto ovplyvniť Ježišom, aby sme boli hodní prijať jeho postoje. Povedzme tu v tomto okamihu svoje „nie“ zlobe, zádumčivosti, neláskavosti, hnevu, svojmu egoistickému „Ja“, a zároveň povedzme svoje „áno“ k pravde, umiernenosti, otvorenosti, porozumenie, prijímaniu; povedzme svoje „áno“ čo stojí nad naším „Ja“, aby sa tu v tejto chvíli náš život viery stal zdravším a zdravým. Amen.