Meditácia na 15.01.2018
Pondelok 2. týždňa v Cezročnom období | Mk 2, 18-22
Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k Ježišovi a pýtali sa: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?“ Ježiš im povedal: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť. Nik neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia. A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno aj mechy, ale nové víno do nových mechov.“
Ježiš chce, aby sme sa snažili o dokonalosť
Chce, aby sme sa tešili z jeho prítomnosti medzi nami i v nás.8 Svadba je čas radosti, kedy sa dvaja ľudia - muž a žena, rozhodnú spojiť svoje životy pred Bohom a pred tvárou Cirkvi. Je to čas nadšenia. Ich vzájomná radosť sa prenáša aj do ich okolia a podmaňuje si ho. Je to čas, kedy majú ľudia k sebe bližšie a vedia si všeličo prepáčiť. Vychutnávajú tento čas a snažia sa ho využiť naplno a s chuťou. Za Ježišom prišli rozhorčení ľudia a pýtali sa ho, prečo nedodržiava pôst a prečo k tomu nevedie aj svojich učeníkov. Ježiš im hovorí: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha nemôžu sa postiť. No prídu dni, keď im ženícha vezmú, potom v ten deň, sa budú postiť“ (Mk 2,19-20). Ježiš nezavrhuje pôst. On mal v židovskom národe hlbokú tradíciu a jasný dôvod. Pôstom židia vyjadrovali svoj stav smútku, ako to bolo napr. v prípade Dávida, ktorý keď sa dozvedel o smrti Saula a Jonatána a o porážke celého svojho národa, roztrhol si odev a tak isto všetci, čo boli s ním. Nariekali, plakali a postili sa až do večera (porov. 2 Sam 1,11n). Takto sa stal pôst výrazom smútku, nad nešťastím, ktoré sa stalo. Pôstom sa však vyjadrovala aj ľútosť za zlé skutky, ktoré človek spáchal, v nádeji, že Boh zadrží nešťastie, ktoré si človek za svoj hriech zasluhoval. Tak to bolo v prípade Ninivčanov, ktorí poslúchli Jonáša, ktorý ich nabádal k obráteniu. Pôst bol vždy prítomný v živote židovského národa, teda Ježišov postoj v nich nie náhodou vzbudzoval otázniky a nepochopenie.
Aký je náš postoj k pôstu a čo vlastne pre nás znamená tento pojem? Je to len niečo nepríjemné, čo sa nám snaží niečo zakázať, v niečom nás obmedziť, niečo, čo nás oberá o to, čo by sme chceli? Na to, aby sme porozumeli pôstu, musíme poznať, k čomu nám má v prvom rade pomôcť. Pôst, ktorý by bol pôstom len kvôli nemu samému, nemá zmysel. Je to jedinečná cesta k prehĺbeniu môjho vzťahu k Bohu. Pôstom tela potláčam hriechy, povznášam ducha, dáva nám silu zvíťaziť nad tým, čo nás pokoruje a tlačí k zemi. Pôst zoceľuje našu vôľu, ktorá je potom pevnejšia a vie povedať zlu nie. Hriech ranil našu schopnosť robiť dobre a je nám bližšie robiť zle. Vtedy sa nemusíme premáhať. Ale v prípade dobra, je to niekedy až nemožné alebo veľmi ťažké. Keď sa postím nemám chodiť smutný a zachmúrený. Je to niečo, prečo som sa rozhodol sám a z vlastnej vôle, pretože viem, čo s tým chcem dosiahnuť a k čomu ma to má pobádať. Je to vedomé odoprenie si niečoho, pre niečo vyššie. Každý z nás už bol na svadbe a vieme, že to nie je len taká bežná udalosť v našom živote. Obnáša to veľa udalostí, ktoré sa musia zabezpečiť dopredu. Svadobný deň je už iba tým vrcholom, kedy sa prípravy viditeľne prezentujú. Tou hlavnou prípravou je: poznávanie sa dvoch ľudí, ženícha a nevesty. Oni sa rozhodli, že chcú žiť spolu a na celý život.
Predstavme si, že by sme niekoho známeho pozvali na svadbu a on by na ňu prišiel len tak, nepripravený, neupravený, v roztrhanom odeve. Na svadbu sa obyčajne prinesie aj nejaký dar pre novomanželov, no on by nedoniesol nič. Nevesta by ho pozvala do tanca a on by sa len usmieval, že sa na to teraz necíti a dôvodom toho všetkého jeho správania by bolo to, že on sa chce postiť. Na svadbe sa jednoducho nepatrí postiť, lebo je to stav radosti. Aj Ježiš - podobne ako svadobčania, považoval svoju prítomnosť tu na zemi ako dôvod na radosť, dôvod na pozornosť a nadšenie. Proroci predpovedali Mesiáša už mnoho rokov pred jeho príchodom a mnohí ani neprišli na to, že bol v ich spoločenstve a dokonca sa ešte chceli spolu s ním postiť. Ježišova prítomnosť je dôvod na radosť a nie na pôst. A preto, ak prichádzame do Božieho chrámu na hostinu, máme tu prísť aj náležite pripravení, upravení a nie s prázdnymi rukami. Máme byť oblečení v rúchu posväcujúcej milosti a darom majú byť naše dobré skutky, ktoré sme cez deň vykonali. Pán Ježiš nás pozíva k svadobnému stolu. Čo mu odpoviem? Že dnes nie, že sa postím? Sú dni radosti i bolesti, hodovania i postu, nadšenia i zamyslenia sa nad našim životom. Radujme sa že Ježiš je stále s nami a chce, aby sme náš život prežívali v pokoji a v láske. Modlime sa k Bohu aby nám pomohol odstraňovať prekážky, ktoré nám bránia napredovať v medziľudských vzťahoch a aby naša láska k Bohu bola naozaj úprimná. Amen.