Meditácia na 16.01.2018
Utorok 2. týždňa v Cezročnom období | Mk 2, 23-28
V istú sobotu kráčal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“ On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“ I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“
Všetko čo je, je pre človeka, ale človek pre Boha
Hovorí sa, že kto chce psa biť, palicu si nájde. Niekedy sa nám už isto stalo, že nech sme sa akokoľvek snažili, vždy nás tí druhí kritizovali, odmietali, nepochválili. Boli sme pre nich takým tŕňom v oku a každý náš pohyb ich provokoval a dávali nám to aj patrične najavo. Podobne sa musel cítiť aj Ježiš. Mnohí za ním chodili len kvôli tomu, aby mu niečo vytkli, aby ho z niečoho obvinili, aby ho odstránili z verejného života, lebo za ním išiel veľký počet ľudí a za nimi nik. Ich urazená pýcha snula proti Ježišovi úklady. Obvinili ho, že znesvätil sobotu a jeho učeníci s ním. Ježiš argumentuje tým, že aj Dávid, keď bol v núdzi a hladný, on i jeho ľudia, vošli do domu Božieho a zjedli obetované chleby, ktoré podľa predpisu nemohol jesť nikto okrem kňazov, ktorí slúžili v chráme. Obetované chleby pozostávali z dvanástich chlebov, ktoré sa každý týždeň kládli na stôl vo svätyni ako výraz holdu dvanástim kmeňom Izraela. Privilégium požívať chleby z oltára mali len kňazi, ktorí vykonávali službu v Božom chráme. Už v Starom zákone ustanovil Boh poriadok v Zákone, že predpisy menšieho významu ustupovali dôležitejším. Predpis o obradoch, kam patril aj tento o obetovaných chleboch, ustúpil preto predpisu prirodzeného zákona. Aj prikázanie o sobote nemohlo stáť nad prirodzenými potrebami života.
Tento príbeh z Písma poslúžil aj na Druhom vatikánskom koncile na zdôraznenie väčšieho významu ľudskej osoby vo vzťahu k ekonomickému a spoločenskému rozvoju. Človek prichádza na rad hneď po Bohu, inak by sme mali dočinenia so skutočným neporiadkom v ľudských záležitostiach, čo sa žiaľ, stáva často. Najsvätejšie Kristovo človečenstvo vrhá svetlo, ktoré osvecuje bytie a život každého z nás, lebo len v Kristovi dokážeme opravdivo spoznať nesmiernu hodnotu človeka. Bohu na človekovi veľmi záleží. Nie je to len také všeobecné a neosobné konštatovanie, je to niečo, čo sa týka mňa i teba. Boh v Kristovi každého z nás volá po mene a po mene nás aj pozná. Nie sme pre neho len nejaké číslo, sme tu preto lebo on to chce. Nie sme omylom, ktorý sa v dejinách vyskytol sme tu úmyselne, lebo on nás už od večnosti pozná a chce, aby sme boli s ním. Preto nás stvoril, je to všetko prejav jeho nekonečnej lásky. On napriek všetkým našim pádom ostáva pri nás a nevzdáva sa nás. Má s nami plán a chce, aby sme si ho sami zvolili ako náš životný program. Zamilujme si Boha, ako matka svoje dieťa. Snažme sa mu preukazovať to, že nám na našom vzájomnom vzťahu záleží. Nikto nevie kde a kto potrebuje moju pomoc. Sv. Vincent de Paul mal také zaujímavé vyjadrenie: „Zriekni sa Boha pre Boha.“ Neísť na svätú omšu, lebo viem, že ma niekto neprekonateľne potrebuje a bez mojej pomoci sa nezaobíde. Mám si spokojne sadnúť do lavice v kostole a zabudnúť na to, že je niekto, na koho nemám čas? Nie je ten niekto, komu som odmietol poslúžiť práve Ježiš, ktorý sa mi takto osobne prihovoril a ja som ho v tom biednom nespoznal? Boh má svoje cesty a svoj spôsob, ako nám prejavuje svoju vôľu. Boh dal ľuďom nedeľu ako deň na odpočinok a bohoslužbu. Tým však nemienil, aby nám starosť o odpočinok bránila pohnúť prstom a pomôcť tak iným. Nedovoľme, aby sa nedeľa stala dňom, kedy musíme konať sebecky. Kto nič nerobí, nič nepokazí. Keby sme sedeli doma a nič by sme nerobili, nikomu by sme nechýbali a nikto by sa na nás nehneval kvôli tomu, že sme niečo pokazili. Žijeme len raz a nie je dôvod zakopávať svoj život ako talent, práve naopak, máme sa snažiť naplno rozvinúť každú zložku našej osobnosti. Všetko, čo je okolo nás, je pre nás. Boh to stvoril pre nás, ale dal nám aj návod, spôsob, ako to všetko využívať. Rešpektujme preto poriadok, ktorý Boh vložil do svojho diela, lebo iba tak nás môže priviesť bližšie k nemu a k našej spáse. Amen..