Meditácia na 19.01.2018
Piatok 2. týždňa v Cezročnom období | Mk 3, 13-19
Ježiš vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov: Šimona, ktorému dal meno Peter, Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo značí synovia hromu, ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil.
Je dôležitejšie to, čo si o mne myslí Boh ako ľudia
Videli ste už niekedy skutočne pomäteného človeka? Skutočného blázna? Pretože ľudia často robia z ľudí bláznov, pritom nie sú, len majú iné zmýšľanie a hodnoty. Aj v dnešnom evanjeliu bol Ježiš nazvaný bláznom a to jeho priateľmi. Na Ježiša sa tlačili toľké zástupy ľudí, že sa nemal čas ani najesť. Z toho dôvodu prišli jeho príbuzní a priatelia, aby ho vzali domov, pretože si mysleli, že zašiel priďaleko a správa sa ako náboženský fanatik. Starali sa o neho, no nechápali zmysel jeho pôsobenia. Ba aj Ježišovi najbližší len veľmi ťažko chápali jeho pravú podstatu. Nachádzame sa v posmešnej situácii, ktorá nám ukazuje, až kam sa môže dostať človek, keď kritizuje Ježiša. Je to typický postoj človeka, ktorý si len myslí, že pozná Božie tajomstvá. Mnohí obchádzajú okolo kresťanských tajomstiev ako kocúr okolo horúcej kaše. Čiastočne majú na nich účasť, ale dávajú si pozor, aby nebola priveľká zo strachu, aby ich ľudia nevyhlásili za bláznov, fanatikov, ktorí sa nesprávajú ako ostatný `normálny` svet. Túžime po nejakom `kresťanstve`, ktoré nás neurobí inými, než sú ľudia tohto sveta. Ježiš sa nestaral o to, čo o ňom hovoria iní. Sám sa obklopil čudnou skupinou ľudí; rybármi, mýtnikom, navštevoval hriešnikov. Často kritizoval vtedajšie vládnuce kruhy. Jeho rodina ho chcela od toho odradiť, pretože iba pochabý človek ide do konfliktu s náboženskou vrchnosťou. Lepšie je byť na strane moci a máš pokoj! Jeho priatelia ukázali, že im chýbala vlnová dĺžka, na ktorej by boli schopní zachytiť Božie zjavenie. Toto centrum ľudského srdca, ktoré je otvorené iba Bohu, v nich zostalo zatvorené. Preto tajomstvo Ježišovej osoby nemohlo preraziť ich neschopnosť uveriť, svetlo nemohlo presvietiť ich tmu, lebo sa mu neotvorili.
Ako je to s nami? Som plný Božej múdrosti alebo zostavám zatvorený v ľudských kategóriách? Keď čítame príbeh, v ktorom je prítomná Mária spolu s príbuznými, dozvedáme sa, že Ježišovou matkou, bratom a sestrou sú tí, čo plnia vôľu jeho Otca. Mária sa objavuje v Ježišovom verejnom živote málo. Iné ženy ho sprevádzali a pomáhali mu, ona ostáva v úzadí. Iste však sprevádzala Syna modlitbou a celou svojou bytosťou. Ježiš potrebuje aj tichých spolupracovníkov, takých, čo modlitbou vyprosujú potrebné milosti. Pán nám tu jasne ukazuje, že musíme byť pripravení riskovať, ak s ním chceme spolupracovať. Naša istota a úspech nespočíva v peniazoch, v aute alebo v niečom podobnom. Kresťan svoju istotu stavia na Ježišovi. Nemusí sa báť o to, čo o ňom povedia druhí. Prirodzene, nechceme byť fanatikmi, to by už nebolo správne. Musíme byť rozvážni a vyrovnaní. Nesmieme brať ohľad na to, čo o nás hovoria alebo si myslia iní. Pre väčšinu ľudí je dnes `hlas ich susedov silnejší ako hlas Boží`. „Čo povedia iní?“ Ako často si kladieme túto otázku? Namiesto toho sa radšej pýtajme: „Čo povie ne to Boh?“ Ak budeme brať evanjelium vážne, jedného dňa aj o nás niekto povie, že preháňame. „Lebo, čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia; a čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych“ (1Kor 1, 25.27). Amen.