Meditácia na 25.01.2018
Štvrtok 3. týždňa v Cezročnom období | Mk 16, 15-18
Ježiš sa zjavil Jedenástim a povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“
Choďte a hlásajte - predovšetkým však príkladným životom
Koľko je v našom okolí mladých i starých laikov, ktorí primerane svojim možnostiam a okolnostiam hlásajú evanjelium. „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu." (Mk 16,15)
Tri roky Ježiš slovami i skutkami učil apoštolov a zástupy. Po svojom zmŕtvychvstaní sa 40 dní ešte zjavuje učeníkom a poúča ich, dopĺňa, poveruje úlohami a povinnosťami. Zvlášť prikazuje, aby v Jeruzaleme čakali na príchod Ducha Svätého. Apoštoli si začali uvedomovať, že majú byť svedkami učenia, smrti a zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Ježišova misia na zemi sa nanebovstúpením končí. Apoštoli ešte neprijali Ducha Svätého. A predsa viac spoznávajú, že začína ich misia. Ježišove slová „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu" (Mk 16,15), sú predzvesťou novej éry, ktorá začne, keď prijmú ohláseného Ducha Svätého v Jeruzaleme.
Kresťan má spolupracovať s Duchom Svätým na diele, ku ktorému je povolaný. Ježiš nie je preč. Je medzi nami. Nie iba pod spôsobom chleba a vína a v Božom slove. Duch Svätý, ktorého prikázal apoštolom čakať v Jeruzaleme, nám pomáha a náš život, slová, skutky potvrdzuje znameniami. Ježiš svojich nazýva "svedkami" (porov. Lk 24,48). Tých, ktorých si už získal, posiela ako svedkov do sveta. Kresťan nemá dar viery len pre seba. Dar poznania, že je Božím dieťaťom, má povinnosť a právo odovzdať ďalším. Šírenie evanjelia, učenia Ježiša Krista sa preto nezastaví až do druhého príchodu Ježiša na zem, keď príde ako Sudca. Náš čas je dnes a tu. Podobenstvo o práci vo vinici sa realizuje. Aj my počujeme: „Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé." (Mt 20,4) Náš život je vysadená vinica, ktorú sme od Boha dostali do prenájmu. Aj o nás platia slová: „Prenajal ju vinohradníkom a odcestoval." (Mt 21,33)
Máme si uvedomiť Ježišove slová: „A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú." (Mk 16,17-18) Boh sa sám postará o tých, ktorí svojím životom budú dosvedčovať to, čo uverili.
Spôsob reči, zmýšľanie a skutky hovoria, akí sme kresťania. Kresťania nežijú pre časnosť, pretože žijú pre večnosť. Nesmieme žiť ako chromý muž v Betsaide, žalujúc sa, že niet nikoho, kto by nás priviedol k prameňu uzdravenia. Naše svedectvo života potrebuje Boh, aby nás odmenil ako spravodlivý Sudca. Naše svedectvo potrebujú naši blížni, pretože vtedy im dokazujeme svoju pravú lásku. Máme urobiť všetko preto, aby sme vo svojom okolí videli dostatočne jasne svedectvá viery, nádeje a lásky svojich bratov a sestier, svedkov Ježiša Krista. Vtedy na Ježišove slová: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu" (Mk 16,15) pred odchodom k Otcovi dávame najlepšiu odpoveď. Amen.