Meditácia na 28.01.2018
4. nedeľa v Cezročnom období | Mk 1, 21-28
V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.
Zlé sklony a náruživosti sú pokusy zlého ducha nás ovládnuť
Ťažko poprieť, že každý z nás má nejakého svojho zlého ducha, ktorým býva neovládaná náruživosť. Nemožno povedať, že tým zlým duchom je náruživosť vo všeobecnosti, náruživosť ako taká. Náruživosť sama osebe v psychike človeka je pozitívnou a tvorivou silou. Celá dynamika našej činnosti, naša aktivita, operatívnosť, nevyčerpateľná pracovitosť - sú výrazom účinkovania v nás takej či onakej náruživosti. Neraz sa hovorí, že ktosi sa náruživo oddáva modlitbe, vede alebo práci. V zásade náruživosť nie je zlým duchom, pod podmienkou, že človek ju ovláda.
Žiaľ, príliš často človek sa nesnaží ovládať svoje náruživosti; vtedy neusporiadaná, nekontrolovaná náruživosť - stáva sa naším zlým duchom. Môže to byť duch pýchy, duch lenivosti, duch egoizmu, duch závisti, duch tvrdohlavosti, duch zmyselnosti, duch odporu, duch lakomstva, duch prchkosti - ktorí človekom lomcujú, ako tým posadnutým, o ktorom sme čítali. A možno vtedy hovoriť o skutočnej posadnutosti. Pretože posadnutosť znamená: spútanie, zviazanie, opantanie, stratu slobody pohybu; protiví sa to samej podstate človečenstva: lebo skutočný človek to je človek slobodný; posadnutý nie je slobodný, je otrokom svojej náruživosti. Taký človek nereaguje na zdravé upozornenia ani na argumenty, rozčuľujú ho napomínania, kázne, ba aj zbožné praktiky. Samozrejme, boli by to krajné prejavy takého posadnutia - ale nie nimi sa to začína; začína sa to podceňovaním svojich zlých sklonov, drobnými návykmi, ktorým povoľujeme, drobnými priestupkami, ktoré ľahko ospravedlňujeme. Sú to prvé pokusy vlády nejakého zlého ducha, ktorého treba neskôr priam zázrakom odstraňovať.
Zamyslime sa nad svojimi zlými sklonmi, ako nad pokusom zlého ducha nás ovládnuť - a hľadajme spôsob, aby sme sa mu účinne postavili.