Meditácia na 01.02.2018
Štvrtok 4. týždňa v Cezročnom období | Mk 6, 7-13
Ježiš zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu ani peniaze do opaska, ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“ Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.
Nestarajme sa na prvom mieste o peniaze a majetok, ale plňme Božiu vôľu a viac mu dôverujme
V dnešnom evanjeliu Pán Ježiš posiela apoštolov do sveta hlásať evanjelium a hovorí im, aby si nebrali na cestu nič do zásoby. Ani jedlo, ani dvoje šiat, ba ani peniaze. Ide teda o dokonalú dôveru v Božiu pomoc pri ohlasovaní evanjelia. Ale cieľom tohto príkazu je poukázanie aj na inú skutočnosť. Skutočnosť bohatstva, ktoré niekedy fakt dokáže poblázniť rozum, keď sa pozerá viac na pozemské dobrá a na materiálne zabezpečenie, ako na svoju dušu. Hlavnou úlohou učeníkov na tejto ceste bolo kázanie. Nikomu sa však posolstvo ich kázne nemá vnucovať násilím. Tam, kde sa slová poslov stretnú s odmietnutím, kde nájdu uzavreté srdcia, nemajú sa usilovať dlhými slovnými súbojmi a prehováraním premôcť odpor, ale majú ísť pokojne ďalej. S tými, ktorí nechcú prijať ich posolstvo, majú sa rozísť tak dôkladne, že opovrhnú dokonca aj prachom, ktorý by mohli z ich pôdy odniesť na nohách. Iste sa tým myslí symbolické gesto, ktoré vyjadruje, že Ježišovi poslovia sú oslobodení od akéhokoľvek záväzku voči týmto ľuďom. Tam však, kde sa učeníkom otvorí pohostinný dom, majú zostať, kým nesplnia svoju úlohu. Nesmú zmeniť bydlisko napríklad vtedy, ak sa im medzi tým ponúkne bohatšie alebo pohodlnejšie bývanie - neurobilo by to dobrý dojem.
Týmto príkazom chce Pán Ježiš povedať niečo aj nám. Netreba ho iste brať v doslovnom znení, lebo teraz sa človek bez peňazí pomaly ani nepohne. Ale nemáme ich klásť ani na prvé miesto. Nesmieme bohatstvo brať, čo je v našom živote to podstatné, to rozhodujúce. Terajším svetom možnože hýbu peniaze, ale stalo sa to kvôli tomu, že sme to spravili tak my. Že sa naše mysle opantali myšlienkou, mať stále viac a viac a pomaly sa z našich životov vytráca záujem o to duchovné. Preto Pán Ježiš upozorňuje apoštolov, aby sa nezháňali najprv za peniazmi, za tým, aby si zabezpečili obživu a prípadne dvoje šiat a až potom išli hlásať.
Lebo vyberanie si stále výhodnejších a výhodnejších vecí, nevedie nikam. Odpútava to od zvereného poslania ísť naplno ohlasovať evanjelium. Pán Ježiš ich hneď posiela takých jednoduchých, akí sú a sľubuje im pomoc. Pekne tu vidno opäť rozmer dôvery. Dôvery v to, že keď človek plní poslanie a vôľu Boha, nemá sa čoho obávať. On sa už o ostatné postará. Ale tomu, kto sa zháňa len za bohatstvom, nikdy nebude dosť. Bude chcieť mať stále viac a viac a vidina bohatstva mu natoľko zaslepí oči, že aj zabudne, čo je jeho prvotným cieľom.
K rabínovi prišiel sused s nasledovným problémom: „Majster, ja tomu nerozumiem. Prídeš k chudobnému a on je srdečný a ochotný pomôcť, kde je to len možné. Prídeš k bohatému a on si ťa ani nevšimne. Ako je to možné?“ Rabín trocha porozmýšľal a potom povedal: „ Poď k oknu! Čo vidíš?“ „Vidím ženu s dieťaťom a voz, ktorý ide na jarmok!“ „Dobre. A teraz sa pozri do zrkadla! Čo vidíš?“ „Hm, čo mám vidieť? Seba samého.“ „Pozri, okno je urobené zo skla, i zrkadlo je urobené zo skla. A stačí len trochu striebra z jednej strany a už vidíš iba seba samého.“
Pán Ježiš vie, čo robí, keď upozorňuje svojich učeníkov, aby sa nezháňali za majetkom, ale aby si na cestu zobrali fakt len to najnevyhnutnejšie. On dobre pozná srdce človeka a vie, čo by ho mohlo odvrátiť od zvereného poslania. Tak sa aj my snažme žiť podľa Ježišových slov. Nepozerajme len na seba a na vlastné obohatenie aj na úkor iných a neklaďme majetok na prvé miesto vo svojom živote, aby sme tak nestratili z výhľadu svoj prvotný cieľ - spásu svojej duše. Ale s dôverou, že sa Pán o ostatné postará, ohlasujme Božie slovo svojim príkladným životom všade tam, kde sa pohneme. Amen.