Meditácia na 06.02.2018
Utorok 5. týždňa v Cezročnom období | Mk 7, 1-13
K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: ‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.‘ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ A hovoril im: „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. Lebo Mojžiš povedal: ‚Cti svojho otca i svoju matku‘ a: ‚Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.‘ Vy však hovoríte: ‚Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,‘ už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte.“
Držať sa tradícií
- to je v zásade dobrá a múdra vec; ide samozrejme o tradície múdre a dobré. Otázka tradície však môže byť zle chápaná – a Pán Ježiš ju dnes predstavuje v správnom svetle. Nezasluhujú si úctu tradície, ktoré sa protivia Božím prikázaniam, ako napr. hanebná tradícia opíjať sa pri príležitosti rodinných slávností; okrem toho rôzne dávne preháňania, čary a povery. Ale tradície múdre a šľachetné sú často doplnením prikázaní a strážia prikázania. K takým tradíciám patria napr. spoločná modlitba v rodine, modlitba ruženca, májové pobožnosti, roráty, pôstne, prvopiatkové pobožnosti, účasť na duchovnej obnove, na sprievode vo sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. Sú to často naše domáce, otcovské tradície, ktoré rozhodujú dokonca o našej národnej identite.
Ale aj samotné naviazanie na múdru tradíciu má byť múdre. Pán Ježiš dnes cituje drastický príklad nemúdreho kultu tradície. Bolo by teda čímsi nemúdrym a zlým napr. nechať doma chorého bez opatery – aby sme išli na polnočnú, sprievod či púť. Zvlášť, ak tradícia má byť výrazom vernosti prikázaniam – tak v prvom rade ide tu o prikázanie lásky: žiadna tradícia nemá právo zrušiť toto prikázanie – a o tom sa jasne hovorí v dnešnom evanjeliu.
Príkladom šľachetnej vernosti tradícii je účasť na sv. omši – a samotná sv. omša. Henryk Sienkiewicz – na konci jedného zo svojich románov – upozorňuje na fakt, že hoci počas storočí sa pominuli rôzne štruktúry, zvyky a veľkosti – tak sv. omša „sa po starom slávi". Tu si môže niekto uvedomiť, že ale nie tak veľmi „po starom"; práve starší ľudia si pamätajú, že kedysi pri sv. omši bola iná reč a obrady. Samozrejme, ale je v tom potvrdenie toho, čo sa tu povedalo: že pre múdre príčiny musia neraz ustúpiť menej vážne podrobnosti tradície – aby sa zachránila samotná tradícia. Tak teda aj vo sv. omši sa odstránili určité nepodstatné prvky a- aby tým výraznejšie vystúpili podstatné prvky: obetovanie, premenenie, lámanie Chleba – ostatnú vždy zhodné s tradíciou.