Meditácia na 09.02.2018
Piatok 5. týždňa v Cezročnom období | Mk 7, 31-37
Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.“
Effeta
Žiadalo by sa, aby nejednému z nás vložil Pán Ježiš prsty do uší a otvoril ich na ľudské volanie. Pretože tieto uši sú možno otvorené na volanie našich vlastných náruživostí a nadšení, žiaľov a chúťok; tieto uši sú otvorené na hlasy tzv. sveta: na hlasy pochlebovania, zaliečania a pokušení každého druhu. V takom prípade nech by sa Pán Ježiš dotkol nie tak našich uší, ako našich sŕdc. Pretože len srdcom možno počuť volanie druhých sŕdc, ktoré túžia po našej pomoci, či hoci aj len po úteche. Ľudia vraj (dokonca zle počujúci) počujú to, čo chcú počuť – a nepočujú to, čo počuť nechcú. Čože teda pomôže otvoriť niekomu uši, ak srdce ostane zavreté! Otvorené srdce začuje aj to, čo sa nedostane do uší. Vieme to zo skúsenosti, že ľudia, ktorí najviac potrebujú pomoc – hanbia sa nahlas volať o zmilovanie. Je veľkým a pekným umením vedieť srdcom počuť volanie sŕdc.
A ako často niekto z nás môže – a má – sa stať „uchom" pre svojho blížneho, ktorý sa nám chce zveriť a úplne sa vyhovoriť, hoci aj nudne a slabomyseľne.
A teda Effeta, čo znamená: Otvor sa !