Meditácia na 11.02.2018
6. nedeľa v Cezročnom období | Mk 1, 40-45
K Ježišovi prišiel istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“ Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš im na svedectvo.“ Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ.
Malomocenstvo ako obraz hriechu
Veľká bola viera malomocného; rovnako veľká je jeho túžba očistiť sa. A aká veľká to bola túžba, vidno podľa radosti, akú zakúsil zo svojho očistenia: napriek prísnemu zákazu, hneď po uzdravení začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo.
Malomocenstvo je obrazom hriechu. Možno nebudú to smrteľné hriechy, ktoré v určitej miere - tak ako malomocenstvo - by nás vylúčili z prostredia zdravých a žijúcich ľudí. Ale každý hriech nás vzďaľuje od Boha a jeho lásky, a čím viac je tých hriechov, tým viac sa v nás zahmlieva Boží obraz, tým bolestnejšie sa vzmáha v srdci pocit vlastnej nevernosti, tým ťažšie je nám nadviazať s Bohom úprimný, dôverný, srdečný kontakt, tým ťažšie je na duši; ako hovorí náš básnik: Čím ďalej človek utečie od Boha, tým dlhšiu a ťažšiu reťaz za sebou povlečie. Preto počas duchovnej obnovy a misií vidíme ľudí, ktorí celé noci čakajú na rozhrešenie.
Dostáva sa aj u nás k slovu tá túžba po očistení? Aká veľká je v nás táto túžba? Radi a pravidelne využívame možnosť obmyť sa v sviatosti odpustenia? Aj každodenné, večerné spytovanie svedomia má vyjadrovať túto túžbu po očistení. Samozrejme, pripomínanie si svojich hriechov môže byť pre niekoho beznádejne smutným a ponurým aktom, ak myslí len na hriechy. Ale spytovanie svedomia, ľútosť nad hriechmi a samotná spoveď - mi tiež otvárajú oči pre Boha a pre jeho lásku, môžu sa stať dokonalým prostriedkom poznania Boha a môžu spôsobiť, že aj hriechy sa stanú cestami, ktoré vedú ku Kristovi, tak ako choroba priviedla ku Kristovi toho malomocného. Sú veci, ktoré dobre vidíme len očami vlhkými od sĺz. A možno až vo chvíli rozhrešenia najsilnejšie sa nám prihovára pravda o Kristovom milosrdenstve a výrečnosť jeho smrteľných rán.
Tieto rany nám ukazuje Pán Ježiš v každej sv. omši, ktorá je obetou, prinášanou práve pre naše očistenie.