Meditácia na 13.02.2018
Utorok 6. týždňa v Cezročnom období | Mk 8, 14-21
V tom čase si učeníci zabudli vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. A on ich varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“ Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba. Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete? A nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“ Odpovedali mu: „Dvanásť.“ „A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?“ Odpovedali mu: „Sedem.“ A povedal im: „Ešte nechápete?“
Rozpamätanie sa na to, čo Boh robil v mojom živote
„Tak, na toto som zabudol... Nespomínam si, že by sme sa o tom rozprávali.“ Často sa nám stáva, že takto zareagujeme. Či už pod tlakom povinností, alebo roztržitosti. A čakáme od druhého, že nám osvieži našu pamäť – podobne, ako Kristus osviežil pamäť svojím učeníkom v dnešnom evanjeliu otázkou: „Ešte nechápete?“ (Mk 8,21). Stáva sa aj nám a je to úplne prirodzené, že zabúdame. Presne tak, ako apoštoli. Boli to ľudia, ktorí mali svoj problém a začali ho riešiť. Začali ho riešiť zdola - z pozemského pohľadu. Chýbal im chlieb a určite boli hladní. A čo je zaujímavé, Ježiš im odpovedá úplne inak. Zahrnie ich otázkami, ktoré absolútne nečakajú a ani nijako nepasujú do kontextu ich dialógu. Aspoň na prvý pohľad to tak vyzerá. Nie je to však pravda. Ježiš im otvára oči, aby sa pozerali inak, ako pozemsky. Chce zmeniť ich myšlienky a zmeniť ich pohľad. Chce od nich, aby sa pozerali na veci Božími očami. Aby sa nepozerali na veci zdola, ale zhora. Pohľad z hora je pohľad Božími očami. Chce, aby sa rozpamätali na veci, ktoré zažili a na ktoré si určite veľmi dobre pamätajú. Aby zalovili vo svojej pamäti a uvedomili si, že Boh je ten, ktorý im vždy dá to, čo potrebujú. Jedna poučka hovorí: Nedáš, čo nemáš. Buďme tými, ktorí budú v prvom rade hľadieť na svoj život `očami zhora`. Ak sa naučíme tomuto pohľadu, tak sa staneme aj tými, ktorí dokážu druhým ukázať správny pohľad na dianie okolo nich. Toto môže byť odkaz dnešného Božieho slova pre nás. Učme sa takto pozerať.
V jednom okresnom mestečku žila na prvý pohľad celkom obyčajná žena. Mala však jednu výnimočnú schopnosť. Dokázala nenápadne vstúpiť do života iných ľudí a zmeniť ich k lepšiemu. Zdalo sa, že je vždy tam, kde je potrebné pomôcť. Vedela povedať správne slová tým, ktorí sa nevedeli rozhodnúť. Dokázala nenápadne povzbudiť deti, keď ich sklamanie pripravilo o odvahu. Dokázala spoznať pravé dôvody napätia v rodine, na pracovisku... a dokázala pre nich nájsť liek. A pritom všetkom dokázala ostať nenápadná, celkom obyčajná. Keď miestny denník koncom roka vyhlásil anketu o „Ženu roka ich mesta“ jej dcéra sa rozhodla, že ju bude nominovať. Keď sa o tom dozvedela táto žena, veľmi milo sa jej to dotklo. No svojej dcére povedala: „Ďakujem. Veľmi si to cením. Ale nemyslím si, že by som bola tá správna kandidátka. Veď ja nerobím nič zvláštne.“ Táto žena mala pohľad jasný a namierený na Boha a odtiaľ potom vyrážala jej sila i snaha pomáhať a ukazovať správny smer. Drahý Bože, pokorne ťa prosím za seba i za všetkých, nauč nás pozerať sa tvojim pohľadom. Amen.