Meditácia na 19.02.2018

Pondelok po 1. pôstnej nedeli | Mt 25, 31-46

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: ‚Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.‘ Vtedy mu spravodliví povedia: ‚Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?‘ Kráľ im odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.‘ Potom povie aj tým, čo budú zľava: ‚Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.‘ Vtedy mu aj oni povedia: ‚Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?‘ Vtedy im on odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.‘ A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“

Tri pôstne praktiky odvekej tradície

Odveká tradícia určuje nám ako program pre pôstne obdobie tri praktiky: almužnu, pôst a modlitbu.
Počujeme, ako Pán Ježiš malebnými a silnými slovami poukazuje na potrebu prvej z týchto praktík, potrebu milosrdenstva. Pre milosrdných je pripravené kráľovstvo od založenia sveta. Cirkev právom nám to pripomína už v prvých dňoch pôstu. Je to totiž čas, keď Boh sa nám zjavuje práve vo svojom milosrdenstve, keď nás obdarúva svojím milosrdným odpustením. Výrazom tohto odpustenia je kríž a vykupiteľské utrpenie Krista. V liturgii pôstneho obdobia aspoň toľko - čo o hriechu a obrátení - sa hovorí o Božej milosti, milosrdenstve a odpustení.

Aktom tohto milosrdenstva a odpustenia bude naša veľkonočná spoveď. Ale keď pozorne pozeráme na kríž - musíme tiež vidieť ľudí, pre ktorých tento kríž je znamením odpustenia, ktorí sa pod týmto krížom zhromažďujú, aby zakúsili milosrdenstvo. Ak v našom obrátení nachádzame Boha - tak v ňom sa tiež stretávame s inými ľuďmi ako bratmi. Pravé obrátenie k Bohu je tiež obrátením sa v Bohu ku všetkým ľuďom. Všetci sme tými bratmi Krista, ktorí potrebujú milosrdenstvo, predovšetkým Božie milosrdenstvo. Ale toto milosrdenstvo zakúsime - zhodne s Kristovým prisľúbením - v takej miere, v akej sami ho preukážeme svojim blížnym. Pán Ježiš vypočítava dnes rôzne skutky milosrdenstva, rôzne druhy almužny. Ale almužnou, možno najpotrebnejšou od nás niektorým našim bratom - je naše odpustenie, naše pochopenie, trpezlivosť, ústupčivosť, porozumenie pre ich ťažkú povahu, pre ich chyby a pády.

Možno práve v týchto pádoch naši blížni sa nám javia ako títo naši najmenší bratia. Čas Posledného súdu nebude už časom milosrdenstva ani odpustenia. Aktom odpustenia bola obeta na kríži, ktorá sa stále obnovuje pred našimi očami.

Y T | GTV | KRÍŽOVÁ ✞ CESTA