Meditácia na 02.03.2018

Piatok po 2. pôstnej nedeli | Mt 21, 33-43. 45-46

Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘ Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!‘ Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“ Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná‘? Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.“ Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich. A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka.

Výnosná vinica môjho života

Pod vinicou treba rozumieť predovšetkým všeobecnú Cirkev alebo tiež vlastnú dušu. Jednu i druhú vinicu zahrnul Boh hospodárskou starostlivosťou a zo svojej strany urobil všetko, aby prinášali ovocie. Poslal svojho Syna, ktorý ju zúrodnil vlastnou námahou a obetou krvi. Potom ju prenajal vinohradníkom, to znamená nám. V známej (poľskej) pôstnej piesni sa nám Boh prihovára: Ja som ťa zaštepil, vinica vyvolená. Našou vecou je teda odovzdávať Bohu úrodu, ktorá mu patrí... v príslušnom čase. Pán Ježiš adresoval svoje podobenstvo priamo vyvolenému Božiemu ľudu.

Tu prítomní sa môžu v určitom zmysle považovať za vyvolený ľud, ktorý horlivejšie počúva Božie slovo a vykonáva náboženské praktiky. Žeby to bolo jediné ovocie, ktoré sa rodí v našej vinici? Máme povinnosť starať sa o jej plnú produktivitu. Sme svedkami, ako sa zatvárajú a likvidujú občas nejaké inštitúcie a závody - ako nevýnosné. Či vinica nášho osobného náboženského života je naplno výnosná na základe vykonávania povinností nášho stavu? Tieto povinnosti ktosi nazval ôsmou sviatosťou (W. Faber), pretože majú moc posväcovať náš každodenný život. Vinohradníci z evanjelia sa dožadovali svojich údajných práv na vinicu. Samozrejme, vidíme, ako mnoho dnešných ľudí omámených slobodou (ale zle chápanou) chce vládnuť na vlastnú päsť vo vinici, ktorá im nepatrí; hovoria: mám právo na vlastné morálne názory, a nie všetko mi vyhovuje, čo hlása Cirkev; takýto mylný pocit práv vedie k bezpráviu, ktoré vedie k zaburineniu a zničeniu vinice. Svojho času W. Witos povedal: Našu budúcnosť môže zaistiť len celý národ, vedomý si svojich práv a svojich morálnych povinností. Samozrejme, povedomie našich práv je v nás živé; kiežby sa mu rovnalo povedomie povinností; povinností voči Cirkvi, vlasti, rodine, vlastnej duši -pretože to sú vinice, za ktorých rozkvet sme zodpovední.

Víno, ktoré počas tejto Najsvätejšej Obety sa premieňa na Kristovu krv, je ovocím nejakej vinice. S ňou spájame našu obetavú námahu v Pánovej vinici.

YT | GTV | KRÍŽOVÁ ✞ CESTA