Meditácia na 03.03.2018
Sobota po 2. pôstnej nedeli | Lk 15, 1-3. 11-32
K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“
Obrátenie
Sme svedkami obrátenia strateného syna. A vidíme, aké radostné je to obrátenie: pri hudbe, tanci a rozprávaní. Možno niečo iné očakávali svedkovia obrátenia. Ako ten starší brat, tak aj teraz tí lepší bratia by chceli vidieť inakšie obrátenie svojich „horších" bratov. A možno aj tí „horší" bratia očakávajú skôr nadávky a spravodlivú kritiku; určite toto očakával aj tento naničhodník z podobenstva. Práve: keď pri duchovnej obnove, a vôbec v kázňach, je reč o obrátení, obyčajne sme pripravení prežívať negatívne pocity: nechuť voči sebe samému, smútok a skľúčenosť. Kto však nerozlišuje ľútosť nad hriechom od smútku, ten nezakúsil ešte, čím je ľútosť nad hriechmi, ktorá pochádza od Ducha Svätého (A. de Mello). Normálne všetci zmierení s Bohom prostredníctvom sviatosti zmierenia pociťujú radosť. Aj Pán Ježiš vždy spája obrátenie s pocitom veľkej radosti. Tak by chcel vidieť naše obrátenie aj teraz, v dňoch pôstnej duchovnej obnovy. Hudba a anjelské chóry majú znieť v dušiach a hostinu nad hostinami pripravuje Ten, ktorý s radosťou nás prijíma možno po dlhom našom blúdení.
YT | GTV | KRÍŽOVÁ ✞ CESTA