Meditácia na 14.03.2018
Streda po 4. pôstnej nedeli | Jn 5, 17-30
Ježiš povedal Židom: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu. Ježiš im vravel: „Veru veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“
Medzi chlapcami vznikla silná výmena názorov. Na niečom sa dohadovali. Jeden hovorí a myslí si, že to má byť takto, druhý zase chce podľa svojho. A tretí svoj argument, názor, zhrnul do týchto slov: Môj otec to robí takto. Chlapci sa zamysleli a dali na slová chlapca, ktorý nepovedal, ako si to on predstavuje, praje, ale ako to videl robiť svojho otca. Autorita, skúsenosť, snáď i láska tohto otca k svojmu synovi zvíťazila. Ježiš hovorí Židom a dnes i nám vážne slová, plné autority a lásky: „Veru, veru hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí aj Syn" (Jn 5, 19). Týmto evanjeliom Ježiš vysvetľuje Židom svoj vzťah k Bohu-Otcovi. Zdôrazňuje, že Boh neprestal byť činný ani po diele stvorenia, ako sa Židia nazdávali, ale neustále udržuje a spravuje svet. Syn mu je rovný prirodzenosťou, mocou i právom, i majestátom. Tento vzťah sa v teológii vysvetľuje v dogmatike náukou o Bohu v troch osobách – De Deo trino. Ján v evanjeliu nám o tom podáva vážnu myšlienku: Boh všetko, čo vlastní, zveril svojmu Synovi a síce: moc, život i súd. Z evanjelia vidíme, že Ježiš si nerobí nároky, aby v neho ľudia uverili, neopiera ich o ľudskú autoritu, ale o autoritu Božiu. Židia verili, že Boh i naďalej udržuje svet, teda pracuje i v sobotu, čo si vysvetľovali dosť zvláštne, že deti sa rodia i v sobotu, teda v deň, v ktorý Židia nepracovali. Aj Ježiš uzdravuje v sobotu, čo Židov pohoršuje. Čo môže robiť Boh: kriesiť mŕtvych, súdiť ľudské skutky, to dal i Ježišovi, svojmu Synovi. Z toho Ježiš vyvodzuje pre nich to, že kto si teda nectí jeho, nectí si ani Boha-Otca, kto však uverí jeho slovám, získava večný život. Možno sa pýtate: Prečo je to tak? Prečo môže Pán Ježiš robiť to, čo robí jeho Otec? To vysvetľuje slovami, že všetko, čo mu ukazuje jeho milujúci Otec, robí aj on. Tu je prirovnanie, ktoré Ježiš nepoužil, ale ktoré si poslucháči domysleli, pretože bolo rozšírené a známe. Prirovnanie o tom, ako otec remeselník, zasväcuje do svojho umenia svojho syna, nástupcu. Kto vidí Pána Ježiša, vidí Boha. Kto je schopný ho počúvať, počúva Otca, ale taktiež, kto si ho nevšíma, odmieta Otca. Bez neho u nás niet života, niet spásy, niet cesty k Bohu. A predsa prijímame slová Pána Ježiša: „Ja som cesta, pravda a život" (Jn 14, 6). Preto sa na Ježiša pozeráme ako na medzník nielen letopočtu, ale i ľudstva.
To pre nás znamená, že ľahostajnosť voči Kristovi neexistuje. Každý z nás sa musí rozhodnúť buď Ježiša prijať, alebo odmietnuť. My ho chceme rozhodne prijať. Preto je nám Ježiš blízky, vidíme v ňom svojho Sudcu, ktorý v hodine našej smrti bude medzníkom blaženosti alebo zatratenia. Túto hodnosť si zaslúžil svojou láskou k Bohu Otcovi i ku nám, svojim bratom a sestrám, keď z lásky prišiel medzi nás, aby nás vykúpil a spasil. Veríme, že Ježiš je „pravda". Veríme, že súd nad nami bude taký, aký si zaslúžime a že bude i spravodlivý, lebo on nebude trestať za seba, ale za Otca, ktorého on udobril. Preto je našou snahou, aby sme plne prežili život a rešpektovali jeho autoritu. Kto si neváži autoritu na zemi, ten uráža a zasluhuje si trest. Kto si neváži autoritu pre večný život, ten opovrhuje láskou-Kristom, a preto si pripravuje večné zatratenie. I pri príprave na sviatosť zmierenia si máme uvedomiť, že to môže byť posledná príležitosť odprosiť Boha za svoje hriechy. Myšlienka na stretnutie s Ježišom ako Sudcom nás privedie k zodpovednému prístupu k večným hodnotám. Preto pri spytovaní svedomia, prípadne pri rôznych diskusiách o plnení Desatora i ďalších príkazoch, nehovorme a nepresviedčajme, aký je môj názor, ako sa mne to páči, ako to mne vyhovuje, ale dívajme sa na Ježiša, ktorý nám jasne hovorí a my povedzme tak, ako chlapec z dnešnej úvodnej úvahy: Môj otec to robí takto. A my povedzme: Môj Ježiš si to vyžaduje odo mňa takto. Amen.
YT | GTV | KRÍŽOVÁ ✞ CESTA