Meditácia na 15.03.2018
Štvrtok po 4. pôstnej nedeli | Jn 5, 31-47
Ježiš povedal Židom: „Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je pravdivé. Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé. Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle. Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal. Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. Slávu od ľudí neprijímam. Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku. Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali. Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?! Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej. Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!“ | KRÍŽOVÁ ✞ CESTA
Poslal ma Otec
Kristus Pán sa odvoláva na svedectvo, ktoré mu dáva Otec a na Bohom inšpirované spisy Starého zákona. Hovorí: Ja som prišiel v mene môjho Otca... ako aj: Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. Každý z nás prišiel na svet tiež, v určitom zmysle, v mene Boha, aby vo svojom prostredí reprezentoval Božie myslenie, Boží plán, Božiu vôľu. Má to robiť svojimi dielami; ak vznikli z lásky k Bohu a k blížnym - sú to Božie diela. Čiže Boh chce účinkovať skrze nás. Sv. Ignác Antiochijský napísal: Kresťan nemá moc nad sebou samým, ale ostáva k dispozícii Bohu (List sv. Polykarpovi).
Ale veľmi často, miesto podriaďovať sa Božej inšpirácii, miesto dovoľovať Bohu, aby nám dával krídla, sme - ako ktosi povedal - závažím na nohách Pána Boha (Z. Unilowski), keď otáľame s plnením povinností, alebo zanedbávame príležitosť konať dobro. Hovorí sa: sme kresťania; ale nemožno byť kresťanom inakšie, ako keď sme sami darom, ktorý sa realizuje širokým otvorením sa voči druhému človeku, a vôbec voči všetkým ľudským záležitostiam.
Obeta Ježiša Krista na kríži, ktorá sa sprítomňuje pred našimi očami -je tým božským, zázračným dielom, s ktorým prichádza k nám v mene svojho Otca. Pohľad na túto obetu má aj nás zapaľovať pre diela na božskú mieru. A pretože Boh je láska - teda nie je podstatné, ako veľa robíme či dávame, ale koľko lásky vkladáme do toho, čo robíme a dávame.
YT | GTV | Kreativita - Ad maiorem Dei gloriam 1/2 | Ad maiorem Dei gloriam 2/2