Meditácia na 16.03.2018
Piatok po 4. pôstnej nedeli | Jn 7, 1-2. 10. 25-30
Ježiš chodil po Galilei; nechcel ísť do Judey, lebo Židia ho chceli zabiť. Boli však blízko židovské sviatky Stánkov. Ale keď jeho bratia odišli na sviatky, išiel aj on, no nie verejne, lež akoby potajomky. Tu niektorí Jeruzalemčania hovorili: „Nie je to ten, čo ho chcú zabiť? Pozrite, hovorí verejne a nič mu nevravia. Vari sa už aj poprední muži presvedčili, že on je Mesiáš? Lenže o tomto vieme, odkiaľ je, ale keď príde Mesiáš, nik nebude vedieť, odkiaľ je.“ A Ježiš učil v chráme a zvolal: „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som, viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal a vy ho nepoznáte. Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal.“ Preto ho chceli chytiť, ale nik nepoložil naň ruky, lebo ešte neprišla jeho hodina.
Ježiš vyžaduje správne rozhodnutie
Kto sa už ocitol pred vážnym rozhodnutím, poznal, že rozhodnutie bolí. V takej situácii ľudia musia zvážiť okolnosti, možnosti, stav. A práve bolesť, ktorá z rozhodovania plynie, je príčinou, že medzi nami je veľa nerozhodných ľudí. Pred vážnym rozhodnutím sa ocitli aj Ježišovi súčasníci. Počúvali Ježišove slová, boli účastní na skutkoch, ktoré konal, sledovali jeho život, vedeli, že sa narodil v Betleheme, že s Máriou a Jozefom žil v Nazarete, ale ťažko im bolo prijať Ježiša ako očakávaného Mesiáša a Vykupiteľa. Ježiš veľa urobil, aby mohli uveriť jeho poslaniu, a predsa vidíme, že mnohí sa nevedia rozhodnúť. Preto im povedal slová: „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal a vy ho nepoznáte. Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal" (Jn 7, 28-29). Čo spôsobovalo toľko bolesti pri ich rozhodovaní? Počuli jeho kázne, videli Ježišov život a oni si uvedomovali, že prijať jeho učenie znamená radikálne zmeniť svoj život. Na druhej strane videli svoju ľahostajnosť, pohodlnosť a nemali síl, aby sa týchto slabostí zbavili. Cítili strach, a tak sa radšej uspokojili s neutrálnym stanoviskom. Áno, veľa sa dnes hovorí a uvažuje o Bohu, viere, o Ježišovi Kristovi. Vo svojom okolí vidíme záporné i kladné postoje. Každá strana a rozhodnutie má svoje dôvody. I dnes prichádzame na svätú omšu, aby sme sa posilnili Ježišovým slovom i Telom v Eucharistii. Pripomíname si tým smrť na kríži, teda naše vykúpenie, naše oslobodenie od hriechu. Prichádzame, aby sme sa posilnili vo svojom vzťahu k Ježišovi, o ktorom nás učí naša Cirkev. Často si vo svojom živote uvedomujeme, že nesmieme byť kresťanmi iba v kostole, prípadne, keď sa doma v súkromí modlíme. Pred bohostánkom čerpajme silu a rozhodnutie vytrvať na ceste za Ježišom. Áno, sami neraz cítime, že je to veľmi ťažké, že to bolí, keď chceme ísť celkom a celí za Ježišom. Z vlastného života vieme, že aj keď toto rozhodnutie bolo bolestné a ťažké, predsa to bolo rozhodnutie správne a krásne. Aj ja ako kňaz môžem z vlastného života povedať, že som nikdy neľutoval svoje rozhodnutie ísť za kňaza. Veď Ježiš povedal: „A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života" (Mt 19, 29).
Dnes po niekoľko ročnom kňazstve viem, že povolanie kňaza je ťažké, ale môžem povedať, že keby som sa mal znova rozhodnúť o svojom povolaní, neváhal by som ani minútu. Viem však i z vašich životných ciest, že nejeden z vás musel a musí sa ťažko rozhodovať vo svojej viere a ceste za Ježišom. Mnohí ste sa tiež presvedčili o tom, že keď ste v praktickom živote uskutočnili Ježišove slová: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma" (Lk 9, 23), že Ježiš svojim verným neostane nič dlžný. Ak sme sa raz rozhodli pre Ježiša, nesmieme si myslieť, že len raz v živote to bolí. Na ceste za Ježišom potrebujeme zastávky, akýsi oddychový čas, prestávku, kde sa nám zregenerujú sily, kde zrelaxujeme, kde si odpočinieme. Iste nechceme, aby aj o nás platili Ježišove slová z evanjelia: „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal..." (Jn 7, 28). Veríme, že Ježiš je náš Boh, večná Láska, ktorý nás miloval nadovšetko. Nechceme patriť medzi tých, o ktorých Ján napísal, že ho chceli chytiť a zabiť, keď im Ježiš oznámil, kto je a načo prišiel. Aj keď to neskôr skutočne urobili, to len preto, že to on chcel a nie oni. On chcel dokázať svoju lásku, ako to sám povedal slovami: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov" (Jn 15, 13). Modlime sa dnes za seba samých, aby sme sa vždy správne rozhodli, aj keď to bude ťažké. Neváhajme ani v takýchto ťažkých chvíľach a nadovšetko dôverujme Ježišovi. Nech nám pomôžu jeho slová: Hľa, ja som s vami až do skončenia sveta! Amen.
YT | GTV | KRÍŽOVÁ ✞ CESTA