Meditácia na 01.04.2018
Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania | Mk 16, 1-8 | Jn 20, 1-9 | Lk 24, 13-35
Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: ‚Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.‘“ Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.
Pri Zmŕtvychvstalom nemá miesto strach
Odložme všetku neistotu, strach, úzkosť, pretože Ježiš premohol smrť. Keď v kláštore na hore Athos zomre niektorý z mníchov, bratia sa s ním lúčia podľa starej tradície veľmi dojemným spôsobom. Zídu sa okolo rakvy a predstavený kláštora volá po mene všetkých prítomných. Každý odpovie: „Prítomný!“ Potom volá meno zomrelého. Neozve sa žiadna odpoveď. Nasleduje chvíľa hlbokého ticha, v ktorej dlho zaznieva jeho meno. Bratia cítia smútok nad smrťou jedného z nich. Napokon zavolá predstavený ešte jedno meno: „Ježiš Kristus!“ A všetci jednohlasne odpovedajú: „Prítomný!“ Iba dvoma slovami vyrieknu bratia spoločne a jednomyseľne to najpravdivejšie kázanie nad zomrelým. Toto meno je nad každé iné meno. V ňom je všetka naša nádej. A práve počas týchto obradov si máme pripomenúť, že zmŕtvychvstanie Krista je naša nádej, že dnes nikto z nás, čo sme uverili v zmŕtvychvstanie Krista, nemáme strach, ale v našich dušiach máme istotu večného života. Túto nádej zvestoval pri hrobe anjel trom ženám, keď povedal: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili“ (Mk 16,6).
Veľkonočné udalosti prinášajú vzrušenie do našich duší a životov. Tak to bolo od prvých čias kresťanov. To preto, že pascha znamená prechod. Zo Starého zákona vieme, že v tú noc Židia vyšli z Egypta a vykročili na cestu do vlasti svojich otcov: Abraháma, Izáka a Jakuba. V tom čase prešli zvláštnym spôsobom cez Červené more. Na tieto udalosti si Židia spomínajú každý rok. Naša pascha je Ježiš Kristus. Pripomíname si známe udalosti. Pán Ježiš v nedeľu na svitaní vstáva z hrobu. Ježiš premohol smrť. Apoštol Peter o tom v Kornéliovom dome vyhlásil: „…zavesili ho na drevo a zabili. Boh to tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil - nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili“ (Sk 10,39-41). Vzrušenie zavládlo nielen medzi ženami, ktoré na úsvite sa ponáhľajú s voňavými olejmi k hrobu, aby namastili telo mŕtveho Ježiša a cestou sú ustráchané, že kto im odvalí od hrobu kameň. Nepotrebovali to. Kameň bol už odvalený, ale hrob prázdny. Ježiš už nebol mŕtvy. Aj medzi apoštolmi vládlo vzrušenie, keď im ženy oznámili, čo videli a počuli. „Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal“ (Mk 16,7). Aj naše prežívanie Veľkej noci je plné vzrušenia. Včera a dnes sme v tichu zotrvávali pri hrobe a pripomínali sme si Kristovu smrť za naše hriechy. Teraz si uvedomujeme, že hrob je prázdny. Je škoda, že v hrobe vidíme len kvety. Potrebné je, aby sme si uvedomili, že hrob je prázdny kvôli nám. Pripomeňme si slová: „Ak sa hlása, že Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, akože niektorí z vás hovoria, že zmŕtvychvstania niet? Veď ak niet zmŕtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesený. Ale ak nebol vzkriesený Kristus, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera“ (1 Kor 15,12- 14).
My sme uverili nie falošným svedkom. A práve preto prosíme o vzrast našej viery, aby sme spomienkou na zmŕtvychvstanie Krista boli svedkami svojmu okoliu. Pre nás prázdny hrob je znamením najväčšieho víťazstva. Pán Ježiš svojou mocou dokázal vstať z mŕtvych tak, ako o tom učil svojich učeníkov. Tým dáva svedectvo o tom, že je pravý Boh, ktorý prijal prirodzenosť človeka, aby vykúpil všetkých ľudí. Ako je pre Židov Veľká noc spomienkou na slobodu z Egyptského zajatia, tak pre nás, čo sme uverili v Krista, je prechodom k novému životu, ktorý ohlásil Ježiš. Je správne, že tieto sviatky slávime v čistote sŕdc, keď sme sa vyznali zo svojich hriechov a prijímame živého Krista pod spôsobom chleba a vína. Keď sa americkí kozmonauti vrátili z Mesiaca, privítal ich prezident Nixon slovami: „Toto je najväčšia udalosť od stvorenia sveta.“ Na toto prehlásenie odpovedal známy misionár Billy Graham: „Najväčšia udalosť svetových dejín je narodenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.“ Kazateľ mal pravdu. Ľudia dokážu ešte iné veci, ale nikto z ľudí svojou mocou nevstane z hrobu. V tom je zmŕtvychvstanie Pána Ježiša jedinečné. Nočná vigília je našou radosťou. Ďakujeme Pánu Bohu nielen za dar života, ale ďakujeme mu za naše vykúpenie. Sme presvedčení o veľkej láske Boha k nám. Zmŕtvychvstaním pre nás nastal nový deň. Totiž deň Kristovho zmŕtvychvstania je ôsmym dňom, keď sa začína nové stvorenie. Dielo stvorenia vrcholí vo väčšom diele, vo vykúpení. Prvé stvorenie nachádza svoj zmysel a vrchol v novom stvorení, v Kristovi. Ježišove zmŕtvychvstanie oslavuje meno Boha Spasiteľa. Toto meno dokazuje svoju najvyššiu moc. „Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno“ (Flp 2,9). Po zmŕtvychvstaní môžu apoštoli vyznať: „A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy“ (Jn 1,14).
V minulom storočí bolo o Ježišovi napísaných asi 62 tisíc zväzkov. V Národnej knižnici v Paríži, zrkadle západnej kultúry, je heslo: „Ježiš na druhom mieste“. Na prvom mieste je heslo: „Boh“. Ježišove zmŕtvychvstanie bolo, je a bude napádané, spochybňované a vyvracané. Nikto nemôže dokázať to, že by sme dnes prijali dôkaz, že Kristus nevstal z hrobu. Vittorio Messori zozbieral Hypotézy o Ježišovi, tak sa volá aj jeho kniha. Kniha podáva hypotézy rôzneho druhu. Ani jedna nemôže vyvrátiť to, čomu dnes veríme; že Pán Ježiš skutočne vstal z mŕtvych. Posledná veta jeho knihy je nádherná: „Pane, ak je Kristus omylom, tak si to ty, kto nás podviedol.“ A my veríme, že ten, kto o sebe povedal, že je cesta, pravda a život, nemôže podvádzať (porov. Jn 14,6). Aj my môžeme podobne pristupovať k našej smrti ako mnísi z Athosa. Ak keď musíme zomrieť, Kristus svojím zmŕtvychvstaním je našou nádejou, istotou a spásou. Amen.