Meditácia na 08.04.2018
Nedeľa Božieho milosrdenstva | 1 Jn 5, 1-6 | Jn 20, 19-31
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Ježiš si praje, aby sme venovali pozornosť Božiemu milosrdenstvu
Kto z praktizujúcich kresťanov by netúžil po Božom milosrdenstve? Uvedomujeme si svoju hriešnosť. Veríme, že Ježiš za nás zomrel a vstal z mŕtvych. A hoci Cirkev nepredkladá nám ako článok viery, že musíme veriť v súkromné zjavenia, mnohí si nachádzame cestu k Božiemu milosrdenstvu, Ježišovi Kristovi, ktorý sa zjavoval rehoľnej sestre v Krakove a ktorej dal pokyny ohľadom jeho milosrdenstva voči nám.
V denníku sv. Faustíny Kowalskej zo dňa 24. septembra 1936 o tomto zjavení čítame: Sestra Faustína bola vážne chorá. Pripravovala sa smrť. Nezomrela, ale počula hlas Pána Ježiša: „Dcéra moja, hovor celému svetu o mojom nepochopenom milosrdenstve. Prajem si, aby Sviatok milosrdenstva bol útechou i úkrytom pre všetkých a zvlášť pre hriešnikov. V deň keď sa otvoria môjmu milosrdenstvu, vylejem celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k žriedlu môjho milosrdenstva; kto sa vyspovedá a prijme Eucharistiu, získa celkové odpustenie hriechov a trestov; v ten deň otvoria sa všetky cesty Božie, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je tak veľké, že cez celú večnosť nepochopí ho žiadny rozum: ani ľudský, a ani anjelský. Všetko, čo jestvuje, vyšlo z vnútorného milosrdenstva. Každá duša, ktorá sa mi odovzdá, bude cez celú večnosť žiť z mojej lásky a milosrdenstva. Svetlo milosrdenstva vyšlo z môjho vnútra. Prajem si, aby slávnosť sa slávila na prvú nedeľu po Veľkej noci. Ľudstvo nenájde pokoj, pokiaľ sa nevráti k Žriedlu môjho milosrdenstva.“ (Denník č. 699).
Pán Ježiš žiada od svojej sprostredkovateľky i iné prejavy kultu, ako napríklad: modlitbu k Božiemu milosrdenstvu, prežívať hodinu Golgoty alebo Hodinu milosrdenstva o tretej hodine popoludní každý deň, aby dala namaľovať obraz a rozšírila úctu k obrazu podľa jeho príkazov. Všetko toto už prijali mnohí veriaci na celom svete. Najťažšie bolo, aby Cirkev ustanovila prvú nedeľu po Veľkej noci ako Nedeľu Božieho milosrdenstva. Po Druhom vatikánskom koncile táto nedeľa sa slávila ako ôsmy deň veľkonočnej oktávy. Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša má taký veľký význam, že nepripúšťa žiadnu zmenu. A predsa, na žiadosť biskupov Ján Pavol II. ustanovil v Jubilejnom roku 2000 túto nedeľu za Nedeľu Božieho milosrdenstva. Na túto nedeľu sa číta evanjelium, kde Pán Ježiš Tomášovi, ktorý si kladie podmienku, aby prijal zmŕtvychvstalého Ježiša ako svojho Majstra, povie: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili“ (Jn 20,29).
prednáška z duchovnej obnovy POSTAVIŤ SA PRED PÁNA.
Božie milosrdenstvo vychádza z umučenia, smrti a zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Ježiš preto prišiel na svet a učeníkom predpovedal: „A ja, až budem vyzdvihnutý zo zeme, všetkých pritiahnem k sebe“ (Jn 12,32). Udalosti od Kvetnej nedele cez trojdnie Veľkého týždňa, vigíliu a veľkonočnú nedeľu, ktorá trvá osem astronomických dní sa končia Nedeľou Božieho milosrdenstva. Táto nedeľa je čas, keď láska Pána Ježiša sa dotýka sŕdc svojím milosrdenstvom. Ján Pavol II. v encyklike o milosrdenstve Božom Dives in misericordia píše: „V utrpení a smrti Kristovej, v tom, že Otec vlastného Syna neušetril, ale ho urobil hriechom za nás, prejavuje sa absolútna spravodlivosť v tom, že Kristus za hriechy ľudského pokolenia podstupuje utrpenie a smrť. Je to vec «prekypujúcej hojnosti» spravodlivosti, keď hriechy človeka stávajú sa «vyrovnané» obeťou človeka - Boha. Táto spravodlivosť, ktorá skutočne je spravodlivosťou v «miere» Boha, úplne pochádza z lásky: totiž z lásky Otca a Syna, taktiež celá prináša plody lásky.
Túto spravodlivosť Božiu objavujeme na kríži Krista. Vykúpenie takto prináša so sebou zjavenie milosrdenstva v jeho plnosti. Preto veľkonočné tajomstvo je vrcholom tohto zjavenia a uskutočňovania milosrdenstva, ktoré môže urobiť človeka spravodlivým a obnoviť samú spravodlivosť, nakoľko je ona totožná s tým poriadkom spásy, ktorý chcel Boh od počiatku uskutočniť v človekovi a skrze človeka vo svete. Trpiaci Kristus sa zvláštnym spôsobom obracia na človeka a to nielen veriaceho“ (porov. 7). Keď sa Ježiš znova zjavuje apoštolom a je tam prítomný i Tomáš, Ježiš nielen pripomína «pokoj,» ale „ako to povedal, ukázal im ruky a bok“ (Jn 20,20). Tomášovi prikazuje vložiť ruky do rán a do boku. Prečo? Ježiša majú prijať ako svojho Vykupiteľa. Tomáš dostane ešte vysvetlenie: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili“ (Jn 20,29).
Kedy nevidíme, a veríme? Keď prijímame s vierou sviatosti. Keď sa Ježiš zjavuje Faustíne, práve žiada to, na čo poukázal Tomášovi. Obraz, ktorý prikázal Ježiš dať namaľovať maliarom, o tom hovorí. Ježiš ide od dverí večeradla a nesie ľudstvu svoje vykúpenie. Má jasné šaty a jeho ruka mierne zdvihnutá znázorňuje žehnanie. Bledší i červený lúč vychádza z jeho boku a symbolizujú vodu a krv, krst a Eucharistiu, ktorými nás kŕmi zmŕtvychvstalý Pán Ježiš, aby sme mali večný život. Na obraze podľa Ježišovho nariadenia je i sestra Faustína, ako sekretárka Božieho milosrdenstva, ktorá ukazuje na utrpenie a smrť Krista. Oči Pána Ježiša sú očami z kríža a zvýraznené rany na dlaniach a otvorenom boku pripomínajú utrpenie a smrť Bohočloveka za nás. Zaiste obraz milosrdného Ježiša je v duchu Veľkej noci.
Dnes nám obraz pripomína radovať sa z Božieho milosrdenstva, oslavovať Najsvätejšiu Trojicu. Prijať Božie milosrdenstvo. Ježiš vo svojej láske nám dáva nádej, aby sme dôverujúc v neho a jeho vykupiteľskú lásku mohli s ním žiť v pokoji a radosti. Hoci Kristus len raz za nás všetkých zomrel, ale jeho utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie je nádejou pre všetkých ľudí. Svoj život a radosť si máme uvedomiť najmä pri prijímaní sviatosti zmierenia a vo chvíli návratu k Bohu. Tvárou v tvár sa stretávame s Ježišom, keď prijímame sviatosti – píše už sv. Ambróz. Sestra Faustína preto kladie dôraz na náš sviatostný život. Sviatok Božieho milosrdenstva sa má sláviť podľa slov samého Ježiša tak, že pristúpime k sviatosti zmierenia a Sviatosti oltárnej. Dnešná nedeľa nachádza svoje opodstatnenie aj v Ježišových slovách: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5,7). Ako prejavíme svoje milosrdenstvo?
Sestra Faustína odporúča: modlitbou, skutkom, či tak ako hovorievala sv. Terézia Veľká: „Boh je aj uprostred hrncov.“ Rozhodne na Božie milosrdenstvo máme pamätať denne. Deň napĺňať Božím milosrdenstvom. Robme všetko preniknutí vnútornou láskou k Bohu, ktorý za nás trpel, zomrel a v zmŕtvychvstaní ktorého máme svoju nádej. Josemária de Balaguer hovorieval: „Ak stratíš zmysel pre svoj nadprirodzený život, tvoje milosrdenstvo sa zmení na filantropiu, tvoja čistota na slušnosť, tvoje umŕtvenia na hlúposť, tvoja disciplína na korbáč a všetky tvoje skutky stanú sa bezhodnotovými.“ Skutky kresťanského milosrdenstva majú byť spojené s modlitbou. Sv. Faustína vo svojom denníku píše: „Uvidela som Matku Božiu nevypovedateľnej krásy a povedala mi: „Dcérka moja, žiadam od teba modlitby a ešte raz modlitby, najmä za svet.“ (Denník 325). Nájdime si cestu k Božiemu milosrdenstvu. Božie milosrdenstvo je nádejou a záchranou ľudstva. Tak ako Faustína splnila Ježišovu prosbu a na jej pokyny bol namaľovaný obraz, aj my máme na slová Pána Ježiša namaľovať vo svojom srdci obraz milosrdného Krista. Veľkonočný čas je príležitosťou začať so zmŕtvychvstalým Ježišom nový život. Túžba po večnom živote s ním nech upevní v nás túžbu žiť v duchu Božieho milosrdenstva. Kto by nechcel vyplniť prosbu samého Ježiša, keď o nás dnes všetkých chce povedať: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili“ (Jn 20,29). Tomáš uveril, hoci mal ťažkosti. Tomášovo „Pán môj a Boh môj“ (Jn 20,28) nech je umocnené odkazom Ježiša cez sestru Faustínu: „Ježišu, dôverujem v Teba.“ Amen.