Meditácia na 14.04.2018
Sobota po 2. veľkonočnej nedeli | Jn 6, 16-21
Keď sa zvečerilo, zišli Ježišovi učeníci k moru, nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel. Dul silný vietor a more bolo rozbúrené. Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa. Ale on im povedal: „To som ja, nebojte sa!“ Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili.
Hlbina hlbine sa ozýva
Genezaretské jazero, po ktorom kráčal Pán Ježiš, má až 50 metrov hĺbku. Ale čože je to proti tým závratným duchovným hlbinám, pri pohľade na ktoré sa neraz cítime zaskočení, ba dokonca vystrašení. Svet, v ktorom žijeme, s ktorým sa bezprostredne stýkame, či ten, ktorý nám ukazujú tlačové správy a televízia - odhaľuje pred nami prekvapujúcu priepasť biedy a zla; či je to materiálna bieda, z ktorej sa k nám vystierajú ruky prosiace o pomoc, či je to bieda hriechu, ktorú si ňou postihnutí ľudia dokonca ani neuvedomujú, či je to hlbina klamstva, do ktorej sa dobrovoľne ponárajú, či hlbina utrpenia, ktorému nevieme ako zabrániť - to sú tie priepasti, ponad ktoré musíme nielen prechádzať, ale aj do nich odvážne pozerať, ba dokonca trochu zostupovať bez toho, aby sa nám zakrútila hlava; hlava sa krúti tým, ktorí upadajú na duchu, zlorečia, či dokonca sa rúhajú, pýtajúc sa: kde je Boh? Čo na to Boh? Naša každodenná cesta ponad hlbiny si vyžaduje silnú hlavu a silné srdce; Pán Ježiš hovorí: To som ja, nebojte sa! Ale nestrácať odvahu pri pohľade na priepasť - to ešte nie je všetko. Žalmista hovorí: Hlbina hlbine sa ozýva (Ž 42,8).
Proti tejto hlbine zla musíme postaviť hlbinu svojej viery, nádeje a lásky, vo všeobecnosti hlbinu duchovného života a bohatstva, aké musíme vypracovať v sebe. Našťastie stretávame ľudí, ktorí v sebe vypracovali takú hĺbku, ktorí nielen nezúfajú si zoči voči utrpeniu a zlu - ale snažia sa zamedziť im a postaviť sa proti nim rôznym spôsobom: prosebnou a orodujúcou modlitbou, skutkami praktického milosrdenstva, a predovšetkým, prehĺbením vlastného duchovného života. Otvárame svoje oči a srdcia aj voči takýmto hlbinám? Ukazuje nám ich Cirkev pri čoraz novších kanonizáciách. A možno tiež vidíme ich nezávistlivým okom neďaleko nás? Zmŕtvychvstalý Kristus dvíha utrápených z hlbín pochybností; prehlbuje tiež našu vieru a dôveru v zmŕtvychvstanie všetkého dobra.