Meditácia na 01.05.2018
Utorok po 5. veľkonočnej nedeli, Svätého Jozefa, robotníka | Mt 13, 54-58
Ježiš prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge. Oni sa divili a hovorili: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda? A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto všetko?“ A pohoršovali sa na ňom. Ale Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome.“ A pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov.
Byť rozumným. Žijeme iba raz.
Ľudský život, v jeho zmysle a naplnení, môžeme prirovnať k nádobe na tekutinu. Na čo by nám bola nádoba - na prvý pohľad krásna, ale bez dna? A na čo by bola nádoba, ktorá síce dno má, ale nemožno ju otvoriť ani naplniť. Život človeka potrebuje súčastne „priestor, aj dno", potrebuje zmysel i naplnenie, teda obsah i cieľ Jedno bez druhého nie je na úžitok. Diabol trikrát pokúšal Krista Sľuboval slávu a nakoniec moc. Trikrát mu predložil obsah. Ale ani raz mu neponúkol životný cieľ. Človek dnešných čias je v podobnej situácii. Pokušiteľ neprichádza len trikrát za život, ale stokrát za deň. A ponúka len nádoby bez dna. Hovorili o Ježišovi: „Skade má takú múdrosť" (Mt 13,54)? Uvedomujeme si, že radosti ľudskej duše patrí nevyhnutne nájdenie súčasne kvalitného obsahu i cieľa života Potom pochopíme tie dve prikázania, na ktorých spočíva celý Zákon a Proroci (M. Kašparú. O radostech lidské duše) Božie kráľovstvo je poklad a teda jediným pokladom, jedinou skutočnou hodnotou...