Meditácia na 02.05.2018
Streda po 5. veľkonočnej nedeli | Jn 15, 1-8
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi."
Pre spásu má význam mať spoločenstvo s Kristom
Podobenstvo o viničnej ratolesti je aktuálne i v dnešnej dobe. Pán Ježiš obrazom o vinici, ktorý bol známy jeho poslucháčom a zrozumiteľný aj nám dnes, poukazuje na pravdu ohlásenú Ježišom a každým, kto verí jeho slovám. V alegórii o ratolesti Ježiš nadväzuje nielen na známu vec zo života prírody, ale v kontexte starozákonnej predpovede dotýka sa obrazu v proroctve Izaiáša o Pánovej vinici. „Čože som ešte mal urobiť vinici svojej a neurobil som jej“ (Iz 5,4)? Tou vinicou Pána zástupov je rod Izraelov, ktorú si Pán vysadil. O Otcovi Ježiš hovorí: „Otec je vinohradník“ (Jn 5,1). Otec sa sám postaral o to, aby svoj vyvolený ľud – ako šľachetný viničný štep – preniesol z Egypta a zasadil si ho na mieste, ktoré mu cez Abraháma sľúbil.
Ježiš sa stal naším bratom, ako sám povedal: „Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka“ (Mt 12,50). A o sebe hovorí: „Ja som pravý vinič“ (Jn 15,1). Cez Ježiša a skrze neho dostávame milosti a dary. Jedine priamy kontakt s ním je zárukou úrody. „Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15,5). Text hovorí, že ratolesťou je každý a krstom sme boli začlenení do Cirkvi. Boh už v Starom zákone sadí, chráni, čistí svoju vinicu, ale tiež čaká z nej úrodu. Vo vyvolenom ľude pôsobí osobitný úmysel Boží. Pripravuje sa tu dielo ľudského vykúpenia. Keď nadišla plnosť času, Boh zasadil do svojej vinice ten najšľachetnejší viničný kmeň, v ktorom je ľudská prirodzenosť zaštepená do tajomstva božskej osoby. „Ja som pravý vinič“ (Jn 15,1), to môže povedať o sebe len Ježiš. Apoštol Ján týmito slovami zjavuje tajomstvo Ježišovej osoby. Podobne keď o sebe hovorí: „Ja som chlieb života“ (Jn 6,35), „Ja som svetlo sveta“ (Jn 8,12) alebo: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14,6) a podobne. Keď hovorí, že on je vinič a my sme ratolesti a že Boh Otec je vinohradník, tým nadväzuje na starozákonný obraz vinice Pánovej. Týmto obrazom chce povedať, že všetky prisľúbenia, ktoré sa v Starom zákone ohlasovali podobenstvom viniča, teraz sa tu plnia. Láska Božia k vinici, k vyvolenému ľudu a celému ľudstvu sa prejavila v tom, že do nej zasadil ako viničný kmeň svojho Syna. A nás všetkých, čo sme uverili, zaštepil do tohto kmeňa, aby sme žili novým životom, aby sme prijímali životnú miazgu z tohto kmeňa, z Ježiša Krista. Odvtedy vinič a ratolesti predstavujú obraz, ktorý nám sprístupňuje tajomstvo Cirkvi
Konštitúcia Lumen gentium hovorí: „Cirkev zasadil nebeský Hospodár ako šľachetnú vinicu. Pravý vinič je Kristus. On dáva život a plnosť ratolestiam, totiž nám, čo skrze Cirkev zostávame v ňom a bez neho nič nemôžeme vykonať.“ (čl. 6) Ako hlboko prežíval toto životné spoločenstvo s Kristom sv. Pavol, keď napísal: „Či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi“ (Rim 14,8), alebo keď zvolal: „Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk“ (Flp 1,21). Pripomíname si, že evanjelium nám nepredstavuje len nejaký obraz. To je živý obraz a ten oslovuje. To, čo hovorí, otriasa naším svedomím: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15,5). Katechizmus nám pripomína v článku 755, že Cirkev je obrobená zem, Božia roľa. Apoštol Pavol hovorí: „Lebo my sme Boží spolupracovníci a vy ste Božia roľa“ (1 Kor 3,9). Na tejto roli rastie prastará oliva, ktorej svätými koreňmi boli patriarchovia. A Rimanom Pavol píše: „Ak je svätý koreň, potom aj ratolesti“ (Rim 11,16). Apoštol majstrovsky poukazuje na význam byť pevne, nie nalomene, spojený s Bohom. Bezpochyby od večnosti Boh má starosť o svoju Cirkev ako vinohradník o svoju vinicu. Pravý viničný kmeň je Kristus, ktorý dáva život a plodnosť vetvám, totiž nám, ktorí prostredníctvom Cirkvi zostávame v ňom a bez neho nemôžeme nič robiť.
Uvedomujeme si, že nemôžeme žiť mimo Boha, Cirkvi. Vždy budeme živou ratolesťou. Zabráňme všetkému, čo by nás i iných okradlo o Boha, o jeho lásku, a večný život. Amen.