Meditácia na 04.05.2018
Piatok po 5. veľkonočnej nedeli | Jn 15, 12-17
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho Pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.“
Tvorivý životný postoj
Ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie. „Aby ste išli" - čiže to ovocie sa má rodiť a dozrievať v pohybe, v dynamickom postoji, na ceste, na pochode. Ide predovšetkým o náš postup v duchovnom, morálnom zdokonaľovaní sa, o náš trpezlivý a vytrvalý pohyb k Bohu, o našu cestu nielen do diaľky, ale aj do výšky. Ľudia si myslia, že sú schopní vzniesť sa nahor, keď postupujú dopredu. Takéto heslo hádzali svetu rôzne politické štruktúry: kráčaj napred! (Kedysi sa spievalo: Napred, napred, nikdy nie naspäť!). Avšak pochod napred skôr či neskôr musí viesť k východiskovému bodu. Môžeme kráčať s čo najväčším rozmachom, a nemôžeme sa vzniesť ani pol metra nahor. A práve toto je úlohou ľudského života: vznášať sa do výšky, zošľachťovať sa a zdokonaľovať, aby sme prinášali čoraz ušľachtilejšie a dokonalejšie ovocie. Bude to najprv ovocie nášho osobného vnútorného vzrastu. Z toho nevyplýva, že bude to ovocie poznačené akýmsi svätým egoizmom. Naopak: o postupe v dokonalosti rozhoduje postup v láske: Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom. Má to byť láska, ktorá dáva život za priateľov. Sám Kristus dal svoj život zvlášť za nepriateľov, za rôznych Judášov, Kajfášov, Barabášov, Pilátov a Herodesov. Dávajúc za nich život - dával im šancu stať sa jeho priateľmi. Ale podobne, ako jeho láska, krížom má byť poznačená láska rodičov k deťom, manžela k manželke, občana k vlasti, zdravotníkov k pacientom atď. Oni, vzorne vykonávajúc svoje povinnosti, dávajú svoj život za druhých. Takúto lásku treba v sebe úporné vypracovávať. A tu sa vraciame k tomu, čo sa už skôr povedalo: Všetky skúšky lásky sú odsúdené na neúspech, ak sa človek nesnaží čo najusilovnejšie rozvinúť celú svoju osobnosť, aby dosiahol tvorivý životný postoj (E. Fromm). Pre takéto ovocie - ako hovorí Pán Ježiš ~ boli sme vyvolení a určení. Aby sme „išli" v námahe každého dňa; zárukou jeho objatia a pretrvania je jeho smrť ako obeta a slávne zmŕtvychvstanie.