Meditácia na 13.05.2018
7. veľkonočná nedeľa | Jn 17, 11b-19
Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť - a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.“
Rozvaha - ale aj odvaha
Niekto sa môže spýtať: či Pán Ježiš oddeľuje seba a svojich učeníkov od sveta - či tiež otvára sa voči nemu, posielajúc ich do sveta tak, ako sám sa cíti poslaný? Voči svetu možno zaujať rôzne stanoviská. Jedni sa nad svetom pohoršujú a nad všetkým, čo sa na svete deje, boja sa sveta, stránia sa ho a neveria, aby mohlo v ňom existovať niečo dobré; dokonca prísne odsudzujú svet, ako predurčený na večné zatratenie. Iní zasa si myslia, že voči svetu treba zaujímať bezhranične otvorený postoj; predsa toľko sa dnes hovorí, aj v Cirkvi, o pozitívnom vzťahu k svetu: že človek sa má o svet zaujímať, svet poznávať, svet zdokonalovať. Avšak v tomto súhlase so svetom možno upadnúť do krajnosti, keď nekriticky budeme počúvať všetky jeho mienky a zásady a budeme prijímať bez výhrad jeho štýl života. Stručne povediac: je svet a svet. Je svet, ktorý stvoril Boh, o ktorom sám Boh na začiatku povedal, že je veľmi dobrý, ktorý naďalej nás fascinuje mnohými prvkami dobra a krásy. Našou úlohou je pokračovať v diele stvorenia, a teda rozmnožovať dobro a krásu. A to je prvá úloha, s akou nás Pán Ježiš posiela do sveta. Ale je tiež svet falošných a zvrátených zásad, protiviacich sa Evanjeliu; od tohto sveta sa Kristus dištancuje a zoči-voči tomuto svetu nám odporúča opatrnosť. Ale aj do tohto sveta nás posiela, aby sme pravdou premáhali klamstvo a dobrom zlo, zachraňujúc tento svet pred morálnou skazou.
Tento svet to sú však ľudia, hoci aj tí, ktorí tieto falošné zásady vyznávajú. Čo sa týka ľudí, nesmieme nimi pohŕdať, ani ich nenávidieť, ani byť ľahostajní; treba odlišovať človeka od jeho zásad, hriešnika od hriechu. Odsudzujúc hriech - majme zľutovanie s hriešnikom, snažiac sa ho odvrátiť zo zlej cesty. Hovorí sa o tolerancii. Tolerancia - to je schopnosť pochopiť; ale pochopiť - to ešte neznamená - chváliť. A teda láska - ale aj rozvaha; rozvaha - ale aj odvaha. Odvaha, aby sme boli iní uprostred omylov sveta - a predsa nie nepriateľmi pre nepriateľov. Pretože predovšetkým za nepriateľov Kristus prináša obetu na kríži.
YT | GTV | PANNA MÁRIA