Meditácia na 19.05.2018
Sobota po 7. veľkonočnej nedeli | Jn 21, 20-25
Peter sa obrátil a videl, že za nimi ide učeník, ktorého Ježiš miloval, ten, čo sa pri večeri naklonil k jeho hrudi a spýtal sa: „Pane, kto ťa to zradí?“ Keď ho teda Peter zazrel, povedal Ježišovi: „Pane, a čo bude s týmto?“ Ježiš mu odpovedal: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho? Ty poď za mnou!“ A tak sa medzi bratmi rozchýrilo, že ten učeník neumrie. No Ježiš mu nepovedal: „Neumrie,“ ale: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho?“ To je ten učeník, ktorý o týchto veciach vydáva svedectvo a toto napísal. A vieme, že jeho svedectvo je pravdivé. Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.
Čo teba do toho?
Treba priznať, že to nebola vhodná otázka sv. Petra, ktorá sa týkala budúceho osudu Jána: Pane, a čo bude s týmto? Preto nás neudivuje tá príkra odpoveď: Čo teba do toho? Bezpochyby jednou z príčin nášho malého duchovného postupu je prílišný záujem o život našich blížnych. Takýto záujem je celkom na mieste, ak chceme blížnym pomôcť. Ak však nás pohýna obyčajná zvedavosť, povedzme si jasne: zbytočná zvedavosť – nielenže nikomu touto zvedavosťou nepomôžeme, ale sami ňou strácame.
Keď sa príliš zaujímame o osud druhých, v praxi obyčajne alebo pociťujeme závisť, keď sa im dobre darí - alebo zakusujeme zadosťučinenie, keď sa im zle vedie. Ale v každom prípade odvraciame pozornosť od seba, zatiaľ čo táto pozornosť má byť sústredená na náš vlastný postup, na vlastné zdokonaľovanie. Keď sa rozhliadame napravo i naľavo, ťažko je nepotknúť sa aj na rovnej ceste. Pred týmto vystríha Pán Ježiš, keď napomína Petra i nás: Ty poď za mnou! Hovorí to Kristus už zmŕtvychvstalý a vstupujúci do neba, usmerňujúc našu pozornosť a našu cestu správnym smerom.