Meditácia na 24.05.2018
Sviatok Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza | Mk 14, 22-25
Ján povedal Ježišovi: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás.
Poslúchať pre moje dobro
V dnešnej dobe si už ani nevieme predstaviť život bez príkazov rôzneho druhu. Sú to príkazy: či už sa jedná o právny zákon, ktorého nedodržiavanie nás stojí čas, peniaze, alebo odňatie slobody. Stretávame sa s nimi pri cestnej premávke, v práci nám rozkazujú `toto dnes urobíš`. Aj študenti sa stretávajú s príkazmi `tak, takúto prácu urobíš, toto sa naučíš` a koniec koncov, sú tu aj deti, ktoré majú poslúchať príkazy svojich rodičov. Aj ja musím poslúchať svojich predstavených. Jednoducho povedané: všetci kohosi počúvame a všetci niekomu rozkazujeme a za všetkým je nejaká naša predstava či predstava niekoho iného, aby bol život krajší a bezpečnejší. Aj my kresťania sme už akosi zvyknutí na prikázania, ktoré nám dáva sám Boh. Ale to, čo sme práve počuli v evanjeliu a to hneď v prvej vete, ma dosť oslovilo. „A hneď rozkázal učeníkom“ (Mt. 14,22). Spôsobilo to možno aj to, že akosi nie sme zvyknutí na takýto spôsob u Ježiša, žeby niekomu často rozkazoval. Čo tomuto všetkému predchádzalo? Ježiš a učeníci, sa nachádzajú na pustom mieste, na ktoré sa dostali loďkou. Ľud ich však prenasleduje pešo. Bol to celkom slušný zástup, veď tam bolo 5000 mužov - okrem žien a detí. Boli hladní, tak Ježiš rozmnožuje chlieb a ryby, a všetci sa spolu najedia.
Hneď potom Ježiš rozkazuje učeníkom, ako sme práve dnes počuli, aby nastúpili na loďku a odišli na druhý breh. Prečo Ježiš používa takýto spôsob? Je možné, že je to kvôli ochráneniu apoštolov. Veď príkazy aj nás chránia - či je to v cestnej premávke, alebo tie Božie prikázania, ktoré nás chránia tým, že nám ukazujú smer: čo robiť, aby sme prišli k spaseniu na ktoré čakáme. Tak pred čím ich chcel Ježiš uchrániť? Je možné, že ich chcel chrániť pred nepriateľkou duše a tou je pýcha. Veď si len predstavme, keby sme mi boli na ich mieste. Či nás neprepadne pýcha, veď by sme boli učeníkmi toho, kto dokáže uzdravovať, odpúšťať hriechy.
Sme učeníkmi toho, ktorý vie vyháňať zlých duchov a oživovať mŕtvych a nakoniec rozmnožovať fyzický chlieb, že sa z neho dá najesť také množstvo ľudí. Museli by sme byť pripravení na to, že tí ľudia naokolo, sa nás na to, skade je toľko chleba na pustatine, budú pýtať - veď dobre vedia, že tu nie je nijaká podzemná pekáreň, ktorá by napiekla toľko chleba a to nehovoriac o rybách. Museli by sme len s nemalou skromnosťou im odpovedať, že to urobil Ježiš, ale tá ľudská vlastnosť `pochváliť sa`, by nám kázala dodať, že my sme jeho učeníci, čo znamená, že ak som učeník, tak sa to od učiteľa naučím a všetky tie zázračné veci budem robiť ja. A tu určite cítite, by mohla nastúpiť v našom srdci už spomínaná nepriateľka pýcha. A Ježiš sa snaží tomu, aby si začali o seba učeníci myslieť čosi viac, vyhnúť, ochrániť ich od toho, aby pýcha zvíťazila v ich srdciach. Bolo by však iste veľa iných dôvodov, prečo ich posiela odtiaľ preč. Ale potvrdenie toho, čo som doteraz hovoril by mohlo byť na loďke. Ježiš, ako rozpustil zástup, sám sa potom modlil. Dobieha ich tak, že kráča po mori. A čo urobí Peter - ohúrený rozmnožením chleba a teraz vidiac Ježiša kráčať po vode? Hurá, tak to musím skúsiť, veď som jeho učeník a čo sa raz od učiteľa naučím, tak to budem vedieť. Vstupuje na vodu a ona ho istú dobu drží, tak, že po nej kráča - ako jeho učiteľ. Kráča až do chvíle, keď si neuvedomí, čo sa to s ním deje. On - rybár, človek, ktorý má s vodou rozrobené od mladosti, namiesto, aby v nej plával, po nej kráča. Uvedomí si, že je fakt dobrý, že to dokázal a vtedy sa potápa. Dostal frčku do nosa alebo po prstoch - ako sa hovorí...
Pýcha a sebaistota sa topí. Ježiš ho však nenechá utopiť sa, ale mu pomáha do loďky. Ježišu, daj nám všetkým do sŕdc túžbu: nikdy nepodľahnúť pýche a ochotu počúvať prikázania, ktoré si nám zanechal, aby sme sa v živote viac netopili. Amen