Meditácia na 26.05.2018
Zostávame s Vami v kontakte - P. Ľubomír Stanček, CM a Júlia.
-----
Sobota 7. týždňa v Cezročnom období | Mk 10, 13-16
Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.
Komu patrí Božie kráľovstvo?
Takým patrí Božie kráľovstvo – hovorí Pán Ježiš o deťoch. Niekto bude protestovať: ale dieťa je neseriózne, dieťa je egoistické, dieťa je potvora, ktorá je ovládaná chuťou ničiť, dieťa je nestále, vrtošivé, rozmarné atď. Sú však v duši dieťaťa určité také vlastnosti, ktoré musí v sebe zachovať či sformovať človek, ktorý sa snaží vojsť do kráľovstva. A teda dieťa je schopné bezpodmienečnej viery; je otvorené pre pravdu, nemudruje, nepochybuje – a je to práve viera, akú vyžaduje Kristus. Ďalej: dieťa má dôveru, znova takú bezpodmienečnú dôveru, akú vyžaduje od nás Kristus vo vzťahu k Bohu. Okrem toho dieťa je plné jednoduchosti a úprimnosti – a Kristus jasne povedal, že Boh zjavuje tajomstvá svojho kráľovstva práve jednoduchým ľuďom. Uvedomme so, s akou jednoduchosťou, radosťou a vďačnosťou dieťa prijíma darčeky od dospelých; a práve tak má človeka prijímať od Boha Božie kráľovstvo – a vôbec všetko – ako dar, nie ako niečo, čo mu patrí.
Šťastný je ten, kto voči Bohu zachováva synovský postoj, kto sa vie ocitnúť v tajomstve Božieho synovstva, kto sa nestal takým dospelým a nezávislým, že nedokáže úprimne povedať Bohu „Otče" ani zveriť sa Bohu s detinskou oddanosťou. Šťastný, kto vie spojiť v sebe dospelú múdrosť – s uznaním svojej nezrelosti. Príliš často totiž človek, ktorý chce byť celkom oslobodený a nezávislý, zbožšťuje sám seba, a skrze to stráca aj Boha, aj seba. Je jasné, že nie takým patrí Božie kráľovstvo – a nie pre takých ho otvára Pán Ježiš svojou obetou na kríži.