Meditácia na 30.05.2018
Streda 8. týždňa v Cezročnom období | Mk 10, 32-45
Učeníci boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi a oni tŕpli a so strachom išli za ním. Opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“ On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“ Oni mu vraveli: „Môžeme.“ Ježiš im povedal: „Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.“ Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“
Tí, ktorí sú spokojní so sebou, majú vo všeobecnosti zlý vkus
Ako málo z Ježišových slov preniklo do mysli jeho učeníkov, svedčí pred chvíľou opísaná udalosť. Sotva čo im predpovedal o svojom vysmievaní, potupe a smrteľnom utrpení – a hneď potom dvaja učeníci, a to jemu najbližší, prosia ho o čestné miesto v jeho kráľovstve. Ľudí, ktorí si žiadajú čestné miesta, je ďaleko viac než tých miest. Niekedy sú to jednoducho ľudia pyšní, dôverujúci v svoje dispozície a možnosti, a spokojní so sebou, ale zriedka spokojní s druhými. Žiaľ, tí, ktorí sú spokojní so sebou, majú vo všeobecnosti zlý vkus (H. de Balzac). Neraz však aj človek, skutočne schopný a kritický vo vzťahu k sebe, sa uchádza o vyššie postavenie so šľachetným úmyslom, aby vykonal viac a úspešnejšie. Samozrejme, možno sa uchádzať – ale nie za každú cenu, pretože i neskôr treba za získanú pozíciu splácať príliš veľkú cenu. Nie je pravdou, že máme vykonať každú úlohu, akú pred sebou vidíme. Sú úlohy, ktoré sú len pokušením (L. Rinserová).
Často morálna reflexia zaniká, keď sme silní, alebo keď máme vlastnú predstavu o sile. Ak Boh skutočne nás povoláva na nejaké miesto, či k nejakej úlohe - dá nám to jasne na vedomie, udeľuje nám tiež všetky možnosti pre to. Ale i vtedy, ako vysvetľuje Pán Ježiš, postavenie treba brať ako službu. Vidíme ho na oltári zaťaženého krížom, ako sluhu nás všetkých, pretože tento kríž podľa spravodlivosti patril nám. Ak ale on, Boží Syn, najväčší z najväčších, sa stal naším sluhom - kto z nás sa odváži byť pánom?