Meditácia na 03.06.2018
9. nedeľa v Cezročnom období | Mk 2, 23-28
V istú sobotu kráčal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“ On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“ I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“
Kedy sa postiť?
Farizeji, a teda ľudia ináč nábožní, sa pohoršujú, že Kristovi učeníci robia to, čo sa nemá robiť vo sviatočný deň. Pán Ježiš pri tejto príležitosti poukazuje, že prameňom pohoršenia môže byť jednoducho bojazlivosť (malodušnosť) človeka, ktorý sa pohoršuje. Známe je príslovie, že „pohoršuje sa najhorší". Nebudeme tu preverovať oprávnenosť takejto mienky. Avšak faktom je, že príčinou pohoršenia býva často obmedzenosť mysle a srdca, čiže akási duchovná obmedzenosť. Takýto človek je zahľadený na paragrafy a predpisy do tej miery, že za predpismi nevidí živých ľudí, ich problémy a potreby; nechce pochopiť, že nie človek bol stvorený pre predpisy, ale predpisy pre človeka (čo Pán Ježiš dnes jasne zdôrazňuje). Predpis, na ktorý dnes farizeji upozorňujú, nebol vôbec božským prikázaním, bol len údajným záverom z prikázania, záverom tak vzdialeným, že až nezmyselným. Pán Ježiš poúča, že na prvom mieste má byť nie malicherný, tak či tak, ľudský prepis — ale človek: unavený a hladný, zasluhujúci si jedlo, ktorý trhá niekoľko klasov, aby sa posilnil; aby sa posilnil nie kvôli tomu, aby hrešil, ale aby mal sily nasledovať Krista, počúvať Božie slovo a toto slovo hlásať. Aby sme ho vedeli ospravedlniť, treba mať otvorenú myseľ a otvorené srdce.
Otvorená myseľ je schopná oceniť, v akých podmienkach daný predpis je oprávnený - a v akých nemá zmysel. A otvorené srdce je vždy schopné objať človeka, ktorý sa nachádza vo veľkej núdzi. Je moja myseľ a moje srdce dosť otvorené, aby som za predpismi videl človeka?