Meditácia na 04.06.2018
Pondelok 9. týždňa v Cezročnom období | Mk 12, 1-12
Ježiš začal hovoriť veľkňazom, zákonníkom a starším v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘ Ale vinohradníci si povedali: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Nečítali ste v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná‘?“ A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.
Vinica je obrazom Kristovej Cirkvi
Zúrodňovaná Spasiteľovou krvou má prinášať ovocie v našom živote, časnom i večnom, ovocie nášho duchovného rozvoja i našich obetavých, záslužných skutkov. Nájomníkom je každý z nás. Každý dostal od Stvoriteľa určité duchovné i materiálne dobrá, ako rozum, schopnosti, vieru, náboženskú výchovu, zdravie atď. Prvým vlastníkom týchto vecí je Boh. A nám boli dané akoby do prenájmu, aby rozmnožovali Božiu chválu, a tiež, aby dobre slúžili nám samým i tým, ktorým potom my môžeme slúžiť v duchu lásky a spravodlivosti. Keď používame tieto dobrá správnym spôsobom, zhodne s ich určením – prinášame náležitú úrodu Bohu, akoby nájomné. Samozrejme, tieto dobrá možno zneužiť: možno zneužiť zdravie, schopnosti, blahobyt – práve proti láske a spravodlivosti, proti dobru vlastnej duše (taktiež proti dobru svojho tela), proti Božej mysli a Božej vôli. Pred takýmto zneužitím nás Boh vystríha prostredníctvom svojich poslov, prostredníctvom rodičov, vychovávateľov, predstavených, spovedníkov. Ak ich napomínania sa protivia našim egoistickým záľubám – sú, ako v tomto podobenstve, podceňované a znevažované. Sme teda poctivými nájomníkmi Božích darov? Ako reagujeme na poučenia a výstrahy jeho poslov? V obete sv. omše stojí pred nami „milovaný Syn" majiteľa vinice. Sú jeho odporúčania a vzor jeho obety pre nás povzbudením k horlivej práci v Pánovej vinici?