Meditácia na 10.06.2018
10. nedeľa v Cezročnom období | Mk 3, 20-35
Ježiš vošiel so svojimi učeníkmi do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: „Pomiatol sa.“ Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: „Je posadnutý Belzebulom“ a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“ On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: „Ako môže satan vyháňa satana? Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom. Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.“ Lebo hovorili: „Je posadnutý nečistým duchom.“ Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“ On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“ Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka.“
Nezabúdajme na piaty príkaz Desatora!
Kto bol už v Trenčíne, iste neušla jeho pozornosti mestská veža. Táto veža slúžila ako miesto, odkiaľ strážili mesto a okolie. Keď mestu hrozilo nebezpečenstvo zvnútra, ako napríklad požiar, alebo zvonka ako blížiaci sa nepriateľ, strážnici dávali znamenia. Na veži aj dnes možno čítať latinský nápis: „Darmo stavia, kto nestavia s Bohom." Dnes vežu poznáme skôr zo zvonkohry známej piesne: „Trenčianske hodiny smutne bijú." Aj Pán Boh nám dal piaty príkaz v Desatore, ktorý nás má chrániť pred nepriateľom. Často pri spytovaní svedomia zabúdame na piaty príkaz „Nezabiješ". Preskočíme ho, alebo obídeme s konštatovaním: Nikoho som nezabil, neotrávil, nezastrelil... A predsa v našom vnútri je veľa nepriateľov. Spomeňme si len tak na hriech ako je hnev, alkohol, potrat... To je naša vec a je to často utajené v našom vnútri. Zabíjame nimi Boha v sebe. A nepriateľ zvonka? Nie jeden, ale desiatky! Dávame sa ovplyvniť nesprávnymi mienkami, názormi, postojmi a pomaly zabíjame Boha v sebe. To nie je hriech, to robia všetci...
Desatoro aj dnes chce nás zobudiť a prípadne vyvarovať či poučiť o nebezpečenstve, ktoré nám hrozí. Je správne, keď si uvedomíme, že keď nezachováme aj piaty príkaz z Desatora, nevojdeme do Božieho kráľovstva. Niet sa čo čudovať, že nad mnohými dnes smutne znejú zvony. Prečo? Sú v duši mŕtvi. Zabili Boha vo svojom svedomí. Sami sebe sú vrahmi. Ich ruky sú na pohľad bez krvi, ale koľko majú životov na svedomí?! Pri týchto slovách sa môže ozvať hlas na adresu Cirkvi, kňaza, ako tomu bolo v dnešnom evanjeliu na adresu Pána Ježiša: „Pomiatol sa" (Mk 3,21). Správanie Pána Ježiša často vyvolávalo údiv. Tomu, čo učil a čo robil, často nerozumeli a nechápali. Na jednej strane sa divili milým slovám, ktorými ich vyučoval a na druhej strane pokladajú Ježiša za pomäteného. To preto, že nevedeli, čo je jeho cieľom. Videli v Ježišovi len obyčajného človeka a nie očakávaného Mesiáša. Učenie Ježiša je zamerané len na jedno; aby sme získali večný život. Preto mnohé podobenstvá, medzi ktoré patrí aj o rozdelení kráľovstva, alebo o sile človeka, smerujú k tomu, aby sme si chránili dušu od hriechu. Ježiš učí, že kto bude žiť s ním, kto bude žiť podľa jeho slov, nad takým človekom diabol nebude mať moc. Ježiš prišiel urobiť so satanom koniec.
Podľa sv. Ľudovíta Grignona z Montfortu sme Božím mestom. Každý z nás ako mesto je obohnaný hradbami Desatora. A do týchto hradieb je zabudovaná silná veža -Mária, ktorá nás chráni, aby nepriateľ nevtrhol do nášho vnútra a nezničil v ňom nadprirodzený život. My nesmieme zabudnúť, že naše telo skrýva „chrám Ducha Svätého". To znamená, že je našou povinnosťou nedovoliť poškvrniť a hriechom zrúcať tento chrám, hriechom vyhnať Boha z nášho vnútra. Pán Ježiš nám dáva svoju Matku za vzor. „Kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra i matka" (Mk 3,35). Pán Ježiš kladie dôraz na plnenie vôle Božej. A do vôle Božej patrí aj Desatoro. Panna Mária nepoznala hriech. Preto jej Cirkev dáva aj prívlastok „Veža zo slonovej kosti", čiže poukazuje nám na hodnotu, cenu čistej duše. Slonovina aj dnes je drahá surovina. Môžeme si to prirovnať ku svojej duši. Nesmieme dovoliť obrať svoju dušu o to najcennejšie, o Boha. Chráňme si dušu pred hriechom! Nezabíjajme Boha v sebe vedome a dobrovoľne spáchaným hriechom! Hriech začína naoko nevinne. Hádka, nenávisť, závisť, tvrdé slová, zlé zaobchádzanie, intrigy... Tu ešte mnohí hovoria: - Nikoho som nezabil! Potom to pokračuje ďalej. Zabité dieťa v lone matky... Hovoria: - To nie je ešte človek! Pobijú sa, tečie krv, ublížia si na zdraví a povedia: - Veď som ho nezabil! Kto si neplní svoje povinnosti v zamestnaní v zhode s predpismi, zabíja tiež. Obchodník predáva tovar po záruke. Čo keď tá konzerva spôsobí ujmu na zdraví? Lekár nedá správny liek... A kto je zodpovedný za znečistené ovzdušie, vodu? Vypúšťajú do riek jedy, zamorujú ovzdušie, nesprávne skládky smetiska, to všetko pôsobí na človeka už dnes. A čo budúce generácie? Dnes sa opíja, ponocuje, do noci sleduje televízne programy, nesprávna životospráva, zlé obliekanie, alkohol, káva, fajčenie, drogy... Aká, akí budú rodičia? Prinesú na svet zdravé potomstvo? A čo vojny? - Musel som sa brániť! Hľa, aká široká paleta problémov, ktoré siahajú na zdravie nielen tela, ale aj duše. To vedie mnohých k nesprávnemu názoru, že piaty príkaz z Desatora nie je hriech. Klasický príklad, kde je vidieť genézu hriechu, môžeme nájsť u Kaina. Jeden hriech priťahuje druhý. Kain dáva voľný priebeh svojej závisti a nenávisti. Nedbá na upozornenia Boha. Kain na začiatku nemyslel na vraždu brata, nemyslel, že to, čomu sa venuje v myšlienkach, môže tak hrozne skončiť. Koľkokrát mohol zastaviť tento proces (por. 1 Moj 4,1-16).
Kain žije aj dnes. Žije v každom z nás. Áno, pretože každý z nás dokážeme ublížiť, uškodiť druhému. Dokáže sa tento Kainov symptóm v nás oživiť. Nemôžeme teda povedať; ja nemusím bojovať proti tomu, aby som nezhrešil proti piatemu príkazu z Desatora. Dnes je správne, že si uvedomujeme potrebu venovať pozornosť príkazu „Nezabiješ". Veď aj nám raz odbijú hodiny koniec života. Je správne, keď dnes venujeme pozornosť Panne Márii a učíme sa nielen k vlastnému životu, ale i iných, tak priamo, ako aj nepriamo venovať pozornosť. Boh nám dal ako dar tak telo, ako aj dušu. Na tento dar nás upozorňuje Boh piatym príkazom „Nezabiješ". Boh chce, aby sme žili. Boh nechce len náš tuzemský, pominuteľný život na zemi, ale aj večný život. Boh chce, aby sme si svoj život, ale aj iných, chránili. Známa je udalosť, ktorá skončila tragicky. Maturanti oslavovali cestou domov vo vlaku. Jeden z nich vyhodil prázdnu fľašu od vína, ktorá zasiahla do hlavy muža pri rampách. Úrazu podľahol. Maturant to nechcel. On oslavoval prvú vážnu skúšku vo svojom živote a jedným nekontrolovaným činom spôsobil, že nič netušiaci muž, otec, dostal sa pred Boha skôr, ako myslel.
Albert Schweitzer, dnes známy ako „učiteľ úcty k životu", ktorý sa preslávil službou najchudobnejším v tomto storočí v Afrike, v spojitosti s piatym príkazom spomína: „Ako chlapci, raz v sobotu večer, hádzali sme kamene v Gunsbachu do vtáčikov. Vtedy sa ozval hlas večerného zvona a ja som si spomenul na prikázanie: Nezabiješ! Po prvý raz v živote sa toto Božie prikázanie stalo veľkým a zasiahlo ma tak v srdci, ako aj v mysli. Už nikdy som na to nezabudol." Dnes si môžeme urobiť malé predsavzatie. Keď pozrieme na vežu kostola, keď budeme počuť hlas zvonov, hučanie sirény, pískanie lokomotívy, trúbenie áut, bytový zvonček, alebo zvuk telefónu, spomenieme si na potrebu chrániť si svoj večný život, ale tiež život všetkých ľudí. Iste nám v tom bude na pomoci aj Panna Mária, keď ju budeme o to prosiť. Tak nemusíme cestovať hneď do Trenčína a môžeme získať mnoho zásluh pre spásu svojej duše, keď príkazu „Nezabiješ" budeme venovať často pozornosť.