Meditácia na 14.06.2018
Štvrtok 10. týždňa v Cezročnom období | Mt 5, 20-26
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.
Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nezabiješ!` Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ‚Hlupák,` pôjde pred veľradu. A kto mu povie: ‚Ty bohapustý blázon,` pôjde do pekelného ohňa. Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.
Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do Kráľovstva nebeského
Povedzme si to presnejšie: Kristus žiada, aby sme svoju spravodlivosť neobmedzovali výlučne na vonkajšie činy, na zdržiavanie sa zlých skutkov, ale aby sme upevňovali túto spravodlivosť vo svojich myšlienkach, túžbach, prianiach a vôbec vo všetkých vnútorných aktoch. Nebeské kráľovstvo (či Božie kráľovstvo) máme uskutočňovať a zdokonalovať celou svojou bytosťou, a teda aj každou svojou myšlienkou, aj každým úderom srdca. A bolo by polovičnou morálkou vyhýbať sa zlým skutkom - a povoľovať zlým myšlienkam. Ambíciou úprimného človeka je byť takým vo vnútri, akým sa chce ukázať navonok. Ostatne vyžaduje si to zásada jednoduchého dôsledku: naše vonkajšie skutky vyrastajú logicky, prirodzene, z vnútorného naladenia. Kristus vzťahuje túto zásadu zvlášť na skutky lásky k blížnemu; prikladá váhu dokonca slovám, ktoré sú výrazom vnútornej nálady (očerňujúce slovo „raka" znamená doslovne „prázdna hlava, či vo všeobecnosti človeka, ktorý je hodný pohŕdania).
Slovo je ako ľadovec: to, čo počuť, je len viditeľný vrchol celku, ktorý existuje neviditeľný, kdesi v podvedomí. Uvedomme si to, keď na začiatku sv. omše vyznávame, že sme zhrešili myšlienkami a slovami, nielen skutkami. Tak teda spravodlivosť hodná kráľovstva sa začína vecami zdanlivo malými - podľa ľudského hodnotenia. Nevzťahuje sa náhodou aj na niekoho z nás to, čo sme počuli: Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom...