Meditácia na 15.06.2018
Piatok 10. týždňa v Cezročnom období | Mt 5, 27-32
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Nescudzoložíš!‘ No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla. Ďalej bolo povedané: ‚Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!‘ No ja vám hovorím: Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží.“
Jeden z najťažších príkazov
Každý dospelý človek vie, že po pude sebazáchovy je najsilnejší pud sexuálny. Dnes hovoríme o svete, že je bez morálky, a to znamená, že prestal uznávať šiesty a deviaty príkaz. Hovoríme, že človek sa prestal hanbiť za svoje správanie. Mnohí podľa seba súdia druhých. A predsa, i v dnešnej dobe, je potrebné hovoriť na aktuálnu tému, o ktorej hovorí nielen šiesty Mojžišov zákon, ale i evanjelium: „Nescudzoložíš!" (Mt 5, 27). Slová Pána Ježiša: „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci" (Mt 5, 28). Tieto slová hovoria, že človek musí pri tomto úkone byť pri plnom vedomí a s vnútornou túžbou súhlasiť k nejakému skutku, čo je ťažké previnenie proti čistote. Pravé oko a pravá ruka naznačujú väčšiu hodnotu a väčšiu potrebu týchto údov, aké majú ľavé oko a ľavá ruka. Spasiteľ hovoril obrazne. Ak je príležitosť k hriechu taká blízka, alebo azda aj vzácna, ako je nám blízke a vzácne pravé oko alebo ruka, vtedy máme odstúpiť a chrániť sa zlej príležitosti. Nechápme tieto slová Pána Ježiša akoby nám dával rozkaz, aby sme sa fyzicky, telesne okyptili, ale odporúča, aby sme sa pokúsili svoju vôľu skoro násilne zlomiť a od zlého sa odvrátiť.
Druhý príkaz z evanjelia sa týka rozvodu. U Židov bolo dovolené prepustiť manželku a tým sa manželstvo úplne zrušilo. Tento krok oprávňovala nejaká príčina: ak sa našiel u ženy nejaký „hanebný čin" (por. Dt 34, 1n.). Podstatou tejto viny v časoch Kristových bola hádka medzi učiteľmi. Jedni chceli prísnejšie súdiť a dovoľovali rozvod len pri ťažkom previnení ženy, iní brali vec povrchne a dovoľovali rozvod z akejkoľvek, a to aj z celkom malichernej príčiny. Pán Ježiš však zakazuje manželský rozvod a dovtedajší zvyk Židov vyhlasuje za dočasne trpený. Dovoľuje, aby sa manželia mohli rozísť, ale iba tak, že oddelený manžel, ak by prepustil svoju manželku, nesmel si vziať druhú a zasa ani iný muž si nesmel vziať prepustenú ženu.
V oboch prípadoch by páchali ťažký hriech proti manželstvu. Keď teda Spasiteľ pripúšťa prepustenie manželky bez ohľadu na to, či ide o vinnú alebo nevinnú stránku, nedovoľuje im nové manželstvo. Dovoľuje im dočasné, alebo trvalé prerušenie spolunažívania manželov – separáciu. Z textu vidíme, že manželský zväzok nesmie byť dotknutý a zrušený. Právoplatne uzavreté manželstvo sa nikdy nemôže vyhlásiť za neplatné. Tento text ľudia neradi počúvajú. Vidíme to nielen zo štatistiky rozvodov, ale i z ďalších udalostí zo života. Text však hovorí o veľkej láske Pána Ježiša k nám. Hoci počujeme tvrdé slová, cítime, že skrývajú lásku. Niečo podobné je to s liekom. Nejeden liek je odpudzujúci, a predsa ho prijímame, aby sme boli zdraví. Nejedno sebaovládanie, sebakontrolovanie je úžasný prísun posily, milosti do života človeka. Je potrebné, aby sme častejšie mysleli v tejto oblasti skúšok a pokušení na svoje stretnutie s Bohom. A to nie preto, žeby sme sa len báli, ale aby sme videli v Ježišových slovách obohatenie a duchovný prínos pre život, a to tak svoj, ako i druhých.
Mnoho ľudí opovrhuje modlitbou. A práve v tejto oblasti modlitba je úžasná posila pre život, ktorý je boj, a to nie práve najľahší či najpríjemnejší. Boj o veľké hodnoty potrebuje veľké víťazstvá. Dnes by sme sa nemali modliť len za seba, aby sme mali síl vytrvať podľa učenia Pána Ježiša, a tak upevniť rodiny, manželstvá, ale mali by sme sa modliť za tých, ktorí to dnes nevedia zvládnuť a prežívajú krízy, porážky, zmietajú sa v sieti sexu a nemravnosti. Nie, my nemáme právo nikoho odsúdiť, nad nikým sa povyšovať, nikým pohŕdať. To všetko patrí Bohu, ktorý ako večný Sudca bude súdiť spravodlivo. Našou povinnosťou je udržať na uzde svoje vášne a zároveň víťazne prejsť cieľovou rovinkou. Kto pozeral niekedy dostihové preteky, vie, že nestačí len sedieť na koni, ale musí ho i riadiť. Vedieť pridržať uzdu, ale tiež ju i popustiť. Niečo podobné je to i v tejto oblasti. Nesmieme toto vidieť len v tmavých farbách. Máme to chápať ako dar od Pána Boha. Zneužiť však dar, opovrhnúť ním, prípadne ho neprijať, je veľká urážka a nevďak, čo právom volá po zaslúženom treste.
Spomeňme si na Máriu Goretti, ktorú Alexandro dopichal nožom. Dnes je už aj Alexandro mŕtvy. Vieme však, že odpustenie Márie prinieslo Alexandrovi nový život a veríme, že už spolu chvália Boha vo večnosti. Svätý Alojz mal zásadu, že sa nepozeral ani do tváre svojej matky. Bojoval o svoju čistotu a cenil si ju viac ako čokoľvek iné na svete. Uvedomme si, že tí, ktorí nás predišli do večnej blaženosti, mnohí si ju zaslúžili práve tým, že vedeli, či našli si správny spôsob, ako bojovať proti tomuto hriechu. Príklad hodný nasledovania pre nás. Nič nie je tak ťažké, žeby to nedokázal rozumný človek. Nič sa však nedá naraz, bez tréningu. Musíme sa popasovať i s touto slabosťou. Amen.