Meditácia na 26.06.2018
Utorok 12. týždňa v Cezročnom období | Mt 7, 6. 12-14
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás. Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci. Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“
Náš príklad vo viere je otvorenou Bibliou pre neveriacich
Medzi nami je veľa pohoršenia. Zlý príklad, nahováranie na hriech a nepotrestanie hriechu zle pôsobí na naše okolie a zároveň nás to okráda o milosti. Na toto nás upozorňuje úryvok z evanjelia: „Nedávajte, čo je sväté psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a roztrhajú vás" (Mt 7, 6).
Každý veriaci si musí byť vedomý, že dary, ktoré dostal od Boha – rozum a slobodná vôľa – majú mu pomôcť rozlišovať. Všetci sme povolaní ohlasovať Evanjelium. To znamená, že sme zaň vo svojom okolí zodpovední. Potrebné sú nielen slová, ale predovšetkým príklad. Náš prístup k plneniu si povinností, ktoré nám ukladá naša viera, je ako otvorená kniha pre neveriacich. Aj oni poznajú slová: „Verba movent, exempla trahunt!" – „Slová hýbu, ale príklady priťahujú!" Preto si uvedomme, čo chce povedať Pán Ježiš prirovnaním o perlách a sviniach. Židom bolo známe, že to, čo bolo obetované v chráme, nepatrilo inde. Napríklad nesmelo sa hodiť mäso z obetí psom alebo sviniam. Z toho môžeme vyvodiť toto: Ako bolo zbytočné dať nečistým ošípaným za potravu neskonzumovateľné perly, tak nemá zmysel predkladať pravdu ľuďom, ktorí nie sú na to pripravení, alebo nemajú túžbu či ochotu ju prijať. Ten, čo ohlasuje čisté, nesmie to znečistiť, dovoliť, aby bolo zneuctené. Pretože keby ohlasovateľ Evanjelia hlásal učenie Pána Ježiša prehnane a bez uváženia, narobil by viac škody ako osohu.
Sväté veci sú pravdy viery a všetky prostriedky milosti, ktoré apoštoli dostali pre dobro veriacich. Preto ich nemajú zbytočne udeľovať ľuďom, ktorí by z nich robili iba posmech, alebo by ich nejako potupovali. Azda aj toto miesto dalo podnet k tomu, že Cirkev oddávna skrýva posvätné veci pred pohanmi. Nasleduje tzv. zlaté pravidlo lásky k blížnemu, ktoré ukazuje bez dlhých paragrafov, v čom spočíva jadro kresťanského postoja k druhým ľuďom: Všetko čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Rozprávali sme si, že tak ako dokážeme odpustiť druhým, tak očakávajme, že aj druhí odpustia nám. To je náplň biblickej morálky. Pravá láska k Bohu sa osvedčuje práve láskou k blížnemu. Úryvok evanjelia končí výzvou, aby ten, kto ide za Kristom, nevydal sa po ceste más. Pán Ježiš to vysvetlil obrazným prirovnaním o dvoch bránach. Široká brána, cez ktorú prechádzajú masy ľudí, ktorí odmietajú slová a učenie Pána Ježiša, prípadne neberú vážne jeho pravdy, vedie do zatratenia. Z tejto skupiny sa musí veriaci vymaniť, vystúpiť i keď je to ťažké, keď je tam mnoho lákadiel, ako je konštatovanie, že to robí väčšina, že to nie je až tak zlé a podobne. Kresťan musí prejsť druhou bránou, tou tesnou, ktorá vedie do večného života. Pán Ježiš tým chce zdôrazniť iné svoje poučenie, ktoré predtým vyslovil. Len po úzkej ceste sa dá prejsť do večného života. Mládenec sa nevedel zriecť bohatstva. Farizeji svojej pýchy. Herodes a Herodiada seba navzájom. Títo teda nešli cez úzku bránu. Cez ňu vidíme ísť Jána Krstiteľa, Pannu Máriu a Jozefa, ktorí vyplnia vôľu Božiu, robia to, čo od nich vyžaduje Boh.
Z evanjelia pre nás vyplýva, aby sme si boli vedomí, čo je našou povinnosťou kresťana, učeníka, vyznávača, aby sme svoju vieru ohlasovali v jej čistote, chránili ju od nánosov toho, čo nemá s vierou nič spoločné, čo vieru znehodnocuje. Zároveň text evanjelia nás upozorňuje, že v živote je ťažké ohlasovať Evanjelium, to znamená ísť úzkou bránou. Z učenia Pána Ježiša ale vieme, že i toto má zmysel a význam. Text nás vedie k zamysleniu sa nad sebou samým. Priam sa ponúkajú otázky a čaká na ne odpoveď: Po akej ceste idem? Je to pohodlná a široká, alebo je úzka? Áno, my si uvedomujeme, že nie je podstatné, čo sa nám viac páči, čo nám viac vyhovuje, ale to, čo je pre nás viac osožné. A preto, že chceme chváliť Boha a zmysel svojho života nevidíme len tu na zemi, toto evanjelium chápeme ako smerovku, ukazovateľ, alebo prípadné usmernenie, či skorigovanie na svojej životnej ceste, že svoj smer chceme zjednotiť s tým, čo od Kristovho učeníka vyžaduje Pán Ježiš. Odstráňme pohoršenie z našich radov! Časté a dôkladné spytovanie nášho svedomia nám vždy pomôže vylepšiť svoj vzťah k Ježišovi, a tak lepšie a istejšie kráčať do večnosti. Amen.