Meditácia na 30.06.2018
Sobota 12. týždňa v Cezročnom období | Mt 8, 5-17
Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“ On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“ Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ‚Choď!‘ ide; inému: ‚Poď sem!‘ tak príde; a svojmu sluhovi: ‚Urob toto!‘ on to urobí.“ Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“ A stotníkovi Ježiš povedal: „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“ A v tú hodinu jeho sluha ozdravel. Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke. Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho. Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“
Pohan - stotník je nám príkladom vo viere
Je nesprávne myslieť si, že človek, ktorý dobre pozná Sväté písmo a náboženstvo, má aj väčšiu vieru. V histórií Cirkvi poznáme ľudí, ktorých vzťah k Bohu nebol hlboký. Naopak, ľudí nie veľmi vzdelaných a predsa svätých, stačí spomenúť Jána M. Vianneya. S čímsi podobným sa stretáme v dnešnom evanjeliu. Ježiš je obklopený mnohými Židmi, keď k nemu prichádza stotník a prosí o pomoc. Keď Ježiš pritom vidí jeho vieru, hovorí: „Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli“ (Mt 8,10). Je to zaujímavé. Židia majú Mojžišov zákon, prorokov,.... a predsa vierou ich prevyšuje pohan - rímsky vojak. Ako mnoho iných aj stotník prichádza k Ježišovi a prosí ho o pomoc. Ježiš mu odpovedá, že príde a pomôže mu. Stotník však prekvapuje. Nechce, aby Ježiš išiel k nemu. Zdá sa, že poznal židovský zákon, podľa ktorého by sa Žid poškvrnil, ak by išiel k pohanovi do domu. Jeho pokora prekvapuje: „Pane, nie som hoden“ 28 (tieto slová ocenila aj Cirkev, keď ich zaradila do sv. omše). Táto pokora a viera udivuje. V pohanských náboženstvách sa stretáme s rôznymi obradmi, zaklínaniami,.... Iste ich pozná aj tento pohan. No od Ježiša nechce žiadne zaklínania, prosí len o jedno slovo. Akoby hovoril: „Pane, ak máš moc, tak stačí len chcieť... len jedno slovo, načo mnohé ceremónie.“ Ježiša udivuje taká viera, odmeňuje ju nielen vypočutím prosby, ale aj pochvalou. Židia nenávideli Rimanov, oddeľovali sa od pohanov a hriešnikov. Ako sa asi tvárili, keď Ježiš pochválil stotníkovu vieru, keď akoby naznačil, že je bližšie k Bohu, ako všetci synovia vyvoleného národa...? Keď však Ježiš dáva stotníka za príklad, dáva ho za príklad aj nám. Pozrime sa bližšie na stotníkovu vieru. Verí v Ježišovu moc, ale aj verí Ježišovi. Ak mu Ježiš povedal: „Tvoj sluha je zdravý!“, nemohol to overiť. Verí v Ježiša a verí Ježišovi. My často veríme v Boha, no neveríme Bohu. Veríme, že Boh existuje. No veríme, že nám odpustí hriechy, že nás miluje, veríme, že....? A ak my veríme, nepovyšujeme sa nad druhých? Nepodceňujme ich vieru?
Počul som, že istý kňaz na kázni povedal: „Drahí bratia a sestry. Ja sa do neba len nejako dostanem. Ale či aj vy, to neviem! Ak sa nezmeníte, najskôr pôjdete do pekla.“ O tomto kňazovi by platilo, že veril v Boha aj Bohu, ale nedá sa povedať, že by bol otvorený pre vieru svojich veriacich. Aj my sa často správame podobne. Sme presvedčení o tom, že sa dostaneme do neba. Veď, za čo by sme mali ísť do pekla? Nič zlé sme nerobili. Z dnešného evanjelia sa učme: že máme veriť v Boha aj Bohu. Zároveň však nás Ježiš pozýva, povzbudiť sa na viere tých, ktorými pohŕdame. Pane Ježišu, pomôž nám nepohŕdať vierou našich bratov a sestier. Pomôž nám, aby sme sa aj od nich učili láske k tebe. Zároveň nám pomôž byť príkladom pre našich blížnych. Amen.