Meditácia na 05.07.2018

Svätých Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov | Mt 28, 16-20

Keď Ježiš prišiel na druhý breh doás do čriedy svíň!“ On im povedal: „Choďte.“ A oni vyšli a vošli do svíň. Vtom sa celá črieda prudko hnala dolu svahom do mora a zahynula vo vodách. Pastieri ušli, a keď prišli do mesta, vyrozprávali všetko, aj o tých, čo boli posadnutí zlými duchmi. Tu celé mesto vyšlo oproti Ježišovi a keď ho uvideli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja.


Choďte a učte všetky národy ...a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal

Pred pár rokmi sme si všetci Slovania v Roku viery pripomenuli veľké dielo vierozvestov Veľkej Moravy, svätého Cyrila a Metoda. Solúnski bratia vykonali nádherné dielo. Naši predkovia prijali vieru v Ježiša Krista, za čo sme im vďační. História nášho malého národa však hovorí o vyše tisíc rokov trvajúcom zápase o vernosť k učeniu Ježiša Krista. Kto nepozná Slovensko, môže sa spýtať: Ako to, že tento národ žije, keď väčšie národy už dnes zanikli, stratili vieru? Odpoveď nám dá mapa Slovenska, na ktorej sú zaznačené Mariánske pútne miesta. Na tom malom kúsku sveta sa nachádza viac než kdekoľvek inde na svete, toľko úcty k Panne Márii. Keď bolo našim predkom ťažko, keď boli bití, týraní, zneucťovaní, zabíjaní, ich jedinou útechou, pomocou a nádejou bola Mária. Nielen úcta k Sedembolestnej v Šaštíne, ale i v Marianke, Trnave, Nitre, Dubnici, Rajeckej Lesnej, Višňovom, Starých Horách, Levoči, Gaboltove, ale i v mnohých ďalších kostoloch a kaplnkách rodila sa nová nádej vo víťazstvo viery a národa. Toto si uvedomujeme dnes na sviatok našich vierozvestov, že to, čo oni hlásali, učili našich predkov, to utiekajúc sa k Panne Márii oni verne zachovávali. Dnes si musíme všetci uvedomiť závažnosť tohoto okamžiku. Stávame sa zodpovednými za budúcnosť nášho národa a našej viery. Môže sa niekto pýtať: Ako to dokážeme? Odpoveď je jasná. Ako naši predkovia si budeme ctiť a milovať Matku Syna Božieho i našu – Pannu Máriu. V dnešný sviatok preto urobme to, čo robili naši otcovia: Prehĺbme svoje zasvätenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Tento vážny a potrebný krok akoby nám ústami evanjelistu Matúša hovoril nielen Pán Ježiš, ale i Matka Božia: „A hľa, ja som sa vami po všetky dni až do skončenia sveta" (Mt 28,30).

Tieto slová povedal Pán Ježiš apoštolom taktiež vo vážnej a kritickej dobe. Bolo to hneď po zmŕtvychvstaní, keď apoštoli sa skrývali pred Židmi. Bolo to v čase, keď Židia nahovárali vojakov na klamstvo: „Tak vravte: V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli" (Mt 28,13). Bolo to i vtedy, keď hovoril ženám: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom..." (Mt 28,10). Áno, vtedy im povedal: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi... Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal! A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta!" (Mt 28,18-20). Ježiš rozkazuje apoštolom, aby sa usilovali všetkých ľudí získať pre evanjelium, a tak získať kresťanstvo. Hovorí, že kresťanmi sa stanú prijatím svätého krstu, ale potom sa majú dať viesť Cirkvou a jej náukou a prikázaniami Božími a svojimi.

Tieto slová Cirkev už s dvojtisícročnou tradíciou hlása celému svetu. My máme tieto slová dnes prijať. Nestačí len ich poznať, vedieť, čo od nás Cirkev žiada, ale tieto slová Ježiša Krista začať žiť! Ježiš nás povoláva k životu, k akému nás nemôže povolať nikto, okrem neho. Ježiš nás povoláva po prežitom živote tu na zemi k životu bez konca, bez bolesti, bez smrti k životu večnému. Kto by netúžil po niečom tak nádhernom? A predsa nás nesmú odradiť ani slová, ktoré on tiež na našu adresu povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho" (Lk 9,23–24). Teda tieto slová nezrádzajú, ale povzbudzujú. Vidím to na najkrajšom vzore – Panne Márii. Mária sa nebojí vojakov a ide až po kríž. Láska Matky je mocnejšia ako nenávisť tých, čo usmrcujú jej Syna. Mária stojí verne pri Synovi, nasleduje ho na krížovej ceste, pomáha mu svojou prítomnosťou, nie ako Peter, čo chce brániť Krista v záhrade Getsemanskej mečom, aby ho za chvíľu zaprel pred obyčajnou, pred svetom nič neznamenajúcou slúžkou. Viďme vzor v Márii, ktorá stojí v úzadí, keď jej Syna obdivuje zástup, keď robí zázraky. Ten zástup na Pilátovom nádvorí sa dá zviesť a volá: „Ukrižovať ho!" (Mt 27,23). Mária prichádza ku krížu, aby bola v najťažšej chvíli so Synom. Mária je pre nás príkladom aj v inom prípade. Viackrát o nej čítame: „Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľa o nich" (Lk 2,19). Máme sa učiť premýšľať o Ježišovi, jeho učení, o našom spojení s ním.

Tu je príčina, prečo človek tak rýchlo stráca svoju vieru:
keď sa nemodlí;
keď sa nevzdeláva vo viere;
keď len slovami verí;
keď zostáva vo viere z detstva;
keď sa nezúčastňuje nedeľných svätých omší;
keď sa odťahuje od života vo svojej farnosti;
keď svoj život vyplňuje malichernosťami;
keď sa nekriticky prispôsobuje dobe alebo všeobecnému názoru, takže viera už neutvára formu jeho života;
keď sa snaží vyhnúť požiadavkám a zaťaženiam našej doby do čisto súkromnej sféry;
keď sedí na dvoch stoličkách a zmieruje sa s lžou;
keď sa dá strhnúť túžbe po blahobyte alebo sa poddá moci hriechu;
keď sa viera kreslí ako komplikovaný a životu cudzí útvar;
keď sa farnosť nechápe ako priestor duchovnej obnovy a bratského stretnutia;
keď ohlasovanie je naivné alebo intelektuálne hladné;
keď je citovo prehnané, nejasné, bez lásky, alebo
keď nechce vidieť potreby blížnych.

Nepripomínajme si len to, kedy človek stráca svoju vieru. Povzbuďme a poučme sa, kedy človek rastie vo viere:
keď žijeme v duchu modlitby a životom podľa Božej vôle;
keď túžime po Bohu;
keď ochotne vieme odpúšťať;
keď sa učíme prijať a zvládnuť životné situácie podľa vzoru Ježiša a Márie;
keď prekoná krízu vo viere;
keď vedie úprimný dialóg s ídeami a názormi dnešnej doby;
keď sa snaží žiť životom svedka, veriaceho človeka a
keď v priestoroch svojej obce sa zúčastňuje na učení apoštolov a modlitbách.

Príkladom je nám všetkým Svätý Otec – Ján Pavol II. Tí, ktorí sa osobne stretli so Svätým Otcom, hoci ešte v časoch, keď bol robotníkom, študentom, kňazom, biskupom a kardinálom, spomínajú, že jednou z najmarkantnejších čŕt jeho povahy je, že pevne verí v silu modlitby. Tak napríklad pri tejto príležitosti sa uvádza, že 8. augusta 1944, keď nacisti robili raziu na mladých Poliakov vo fabrike, kde bol nasadený aj Karol Wojtyla, kým iní utiekli, on kľačal v kúte baráka a sústredene sa modlil ruženec. Votrelci prekutali všetko, ale Božím riadením do ubykácie, kde kľačal Karol Wojtyla, nevošli. Každé ráno pred prácou vo fabrike sa ponáhľal do kostola. Tento zvyk si zachoval aj ako kňaz. Chodieval zásadne pol hodiny pred svätou omšou, aby vyspovedal tých, čo čakali na sviatosť zmierenia. Pochopili sme vážnosť, ale i krásu úzkeho spojenia s Ježišom a Máriou v modlitbe? Modlitba nám dáva silu dúfať. To neznamená, že budeme sa len modliť. Každý si musí uvedomiť, že tam, kde je, má robiť to, čo mu káže Boh v jeho svedomí pre spásu svojej duše. Som skutočne znamením kresťana vo svojom prostredí? Som tým, čím ma chce mať Kristus? Nie som karikatúrou kresťana? Nerobím hanbu svojim bratom a sestrám, čo sa snažia žiť ako kresťania? Nepohoršujem? Pokračujme ešte každý sám. Pri zapýrení sa, pri výčitke spomeňme si na márnotratného syna, čo urobil po poznaní svojej chyby: „Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som..." (Lk 15,18). Vráťme sa dnes po dnešnej hodovej slávnosti k Ježišovi. Nie je to ťažké, lebo ten pomocný krok, to podanie ruky nám chce podať Matka Božia.

Obráťme sa teraz v modlitbe k našej Orodovníčke, ktorej úcta je rozosiata od čias vierozvestov Cyrila a Metoda po celom našom Slovensku, tak ako sme to už urobili na sviatok Nepoškvrneného počatia 8. decembra 1985, keď Panna Mária z našich úst na celom Slovensku túto modlitbu počula. Celá krásna si, Mária, v tebe škvrny nijakej niet! Buď Matkou nám v každý čas! Matka, dobre poznáš tieto slová a mnohé iné, ktorými sa na teba obracia ľud tohoto národa už po stáročia, schádzajúc sa na nespočetných miestach tvojej úcty. Tento národ nemal nikoho, o koho by sa mohol oprieť, len teba, Matka! Sme tvojím národom. Ukázala si nám svoju tvár Sedembolestnej. Si matka, ktorá vedela obetovať za nás svojho Syna. V tomto poznávame povolanie a úlohu nášho národa v tvojom náručí, svojím mnohým utrpením je náš národ tak veľmi podobný tvojmu Synovi, ktorého držíš pod krížom. Prijmi nás a priprav Bohu za obetu na záchranu sveta. Prijmi všetko minulé, prítomné i budúce utrpenie tohto národa. Prijmi najmä utrpenie tých, čo za svoju vlasť trpeli a zomreli. Prijmi aj mučeníkov srdca. Prijmi dlhoročné väzenie mnohých veriacich. Prijmi utrpenie rehoľníkov a rehoľníc, čo nemohli vykonať službu, pre ktorú Bohu zasvätili svoj život. Prijmi utrpenie kresťanských rodičov, ich strach o budúcnosť svojich detí, vychovávaných vo viere. Prijmi utrpenie mladých, ktorých vzal nepriateľ duší útokom. Prijmi tých, čo v ťažkých podmienkach počúvajú hlas Ježiša: „Poď za mnou!" (Mt 8,22) a nasledujú povolanie, v ktorom budú ukrižovaní. Prijmi mladých chlapcov a dievčatá, ktorí aj v ťažkých podmienkach hlásajú bláznovstvo kríža životom zasvätených Bohu... Prijmi statočnosť rodičov, ktorí vedú svoje deti k Bohu. Prijmi vieru manželov, ktorí zápasia o život v láske a vedia ho darovať. Prijmi Matka aj utrpenie bojazlivých. Prijmi nás, Matka, takých, akí sme a vo svojom nepoškvrnenom a bolestnom Srdci nás pretvor na obraz svojho Syna. Obetuj nás Bohu, Mária! Amen.

YT | GTV