Meditácia na 07.07.2018
Sobota 13. týždňa v Cezročnom období | Mt 9, 14-17
K Ježišovi prišli Jánovi učeníci a hovorili: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?“ Ježiš im povedal: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť. Nik predsa neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata sa z odevu vytrhne a diera bude ešte väčšia. Ani nové víno nevlievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Ale nové víno vlievajú do nových mechov, a tak sa oboje zachová.“
Ideál, ktorému obetujeme svoj život
Je určite samozrejmé, že prítomnosť Pána Ježiša uprostred jeho učeníkov má ich napĺňať radosťou. Čím je prítomnosť milovanej bytosti -najlepšie vie matka, dieťa, manželka či snúbenica. Nejde len o prítomnosť niekoho osobne nám drahého. Pretože vo všeobecnosti bez štipky istoty, že je niekto, komu môžeme veriť a dôverovať, život by sa stal beznádejným hnojiskom (A. Wydrzyński). Pozerajúc na takého človeka tešíme sa, lebo je potvrdením našej viery v skutočnosť tých ideálov, ktorým obetujeme svoj život, svoje námahy a obety. Preto, že je niekto taký - je hodno žiť, bojovať, trpieť a obetovať sa ako on, pre ideály, ktorým slúži. Taliansky sedliak po pápežovej návšteve v jeho farnosti, keď sa ho novinár spýtal, či pochopil všetko, čo hovoril Svätý Otec, po chvíli rozmýšľania povedal: Je veľmi vážne, čo hovorí, ale naj dôležitejšie je, že je. Ježiš Kristus nielen , je", ale je s nami, je pre nás, je pri nás; je, aby nás posilňoval svojou pravdou, svojím príkladom, pohľadom na jeho obetu. Jeho zázračný život a smrť ako obeta, ako aj jeho triumf a zvelebenie - nie sú skončenou vecou, stále trvajú v našej spoločnosti a pred našimi očami. Aktualizujú sa a sprítomňujú v liturgických obradoch. Prítomnosť Krista, živého a účinkujúceho vo sviatostiach, nie je čímsi, na čo treba spomínať, o čom uvažovať či dokonca adorovať - ale niečo, čo treba prežívať. Ak návšteva Najsvätejšej Sviatosti nás pripodobňuje k Márii, ktorá sedí pri Kristových nohách - tak činná účasť na liturgii, zvlášť na sv. omši nás zapája do skupiny, ktorá sa ponáhľa za Kristom do večeradla a na Kalváriu, na horu Tábor a na horu nanebovstúpenia. Preto svadobní hostia, ku ktorým nás prirovnáva Pán Ježiš, nemôžu smútiť.