Meditácia na 09.07.2018
Pondelok 14. týždňa v Cezročnom období | Mt 9, 18-26
Keď Ježiš rozprával, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije.“ Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi. Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ Ježiš sa obrátil a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ A žena bola od tej hodiny zdravá. Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine.
Smrť, ktorá vyzerá ako spánok
Smrť, ktorú predstavuje dnešné evanjelium, vyzerá len ako spánok. Avšak je bolestným faktom, ktorý by sme najradšej odsunuli, čo najďalej. Prosí o to tá smrteľne ohrozená žena, ako aj otec zomrelého dievčaťa. Strach pred smrťou je pochopiteľný. Približujúc sa k smrti a nakoniec jej podľahnúc - fakticky musíme opustiť veľa dobier a hodnôt. Ale každé pozemské dobro je len odbleskom Boha, Najvyššieho Dobra. Dobro, ktoré tu predstavujeme - nachádzame na druhej strane, v samom jeho Prameni. Láska, ktorá nás tu spojila s najbližšími, smrť ju nepreruší, ale samozrejme, bude stonásobne zväčšená skrze zjednotenie s Najvyššou Láskou; bude tiež oslobodená od všetkého, čo ju tu mohlo zväzovať. Všetkých a všetko, čo len človek skutočne miloval - musí sa nájsť v budúcom živote. Ak napriek tejto viere smrť je spojená s bolesťou dočasného rozlúčenia -táto bolesť je produktívna: zo smrti vyrastá život. V prírode život jedných bytostí je závislý od smrti druhých.
Podobný zákon vládne v nábožensko-morálnom živote. Každá duša vďačí za svoj život spasiteľnej Kristovej smrti, a tiež smrti tých spravodlivých, ktorí sa zapájajú skrze obetu svojej smrti, dobrovoľne prijatej, do obety Spasiteľa. Prežívajúc počas svätej omše Kristovu smrť - urobme dobrovoľný akt obetovania svojho života - spájajúc svoju bolesť z pominuteľnosti s jeho smrťou; možno takto perspektíva smrti nebude pre nás bolestná.
