Meditácia na 14.07.2018
Sobota 14. týždňa v Cezročnom období | Mt 10, 24-33
Ježiš povedal svojim apoštolom: Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána. Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?! Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech. Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle. Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov. Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“
Nebojte sa
Pán Ježiš nás trikrát uspokojuje: Nebojte sa. Jasne tiež hovorí, o aký druh strachu či odvahy mu ide: o odvahu vyznávať svoje náboženské presvedčenie. On sám, hlásajúc odvážne svoju pravdu, zaplatil to prenasledovaním, ba dokonca smrťou - a, ako zdôrazňuje, učeníci takéhoto Učiteľa nemôžu rátať s nejakou úľavou. Možno naivne sme si dovolili nahovoriť falošnú zásadu, že viera či náboženské vyznanie - sú súkromnou vecou. Nemôžu byť však súkromnou vecou, pretože aj mimovoľne musia vplývať na celé naše vonkajšie správanie. Práve o tomto hovorí Pán Ježiš, že nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo. Prímas Stefan Wyszynski kedysi povedal: Svet potrebuje kritérium viery, ktorá je síce skrytým darom, ale spoločenský život v Cirkvi vyžaduje, aby sme toto kritérium prejavili slovami a skutkami. Musí sa nás nepríjemne dotýkať fakt, že katolícka Cirkev sa stala akýmsi obliehaným táborom, uzatvorenou pevnosťou, na ktorú sa útočí, akoby obrannou strážnou vežou - ale je to naša vina: stále sa cítime atakovaní, ohrození ateistami, komunistami, voľnomyšlienkármi, slobodomurármi svedkami Jehovovými a Boh vie, kým ešte. A predsa máme uistenie, že brány pekelné nás nepremôžu. Ohrozeným sa môže cítiť niekto, kto je slabý, a slabí - to nie sme!
Ak sa už cítime ohrození - tak najúčinnejšou obranou je postoj pozitívneho svedectva, aké vydávame Kristovi slovami a skutkami. Samozrejme, nejde o to, aby sme, naopak, sami sa stali agresívnou stranou, ale aby sme zhodne s dnešným odporúčaním dokázali zjavené nám pravdy hovoriť na svetle a rozhlasovať zo striech, čiže v podmienkach nášho otvoreného verejného života. Za tieto pravdy Kristus prináša pred našimi očami svoju smrť ako obetu.
YT | GTV | Priatelia, MODLIME SA spoločne za P. Ľubomíra....
- Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, BUĎ VOĽA TVOJA ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Amen.
- Zdravasʼ, Mária milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen.
- Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.