Meditácia na 15.07.2018
15. nedeľa v Cezročnom období | Mk 6, 7-13
Ježiš zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu ani peniaze do opaska, ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“ Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.
Hlásali, že treba robiť pokánie
Prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič. Každý z nás, ako apoštoli, má nejakú určitú misiu, ktorú má splniť. V tejto misii sa má naplno angažovať: celou svojou pozornosťou, celým svojím srdcom, celým možným vynaložením svojich síl; len za tejto podmienky môže splniť dobre svoje poslanie. Je potvrdené, že nadmerné pripútanie sa k materiálnym hodnotám zaťažuje, či dokonca paralyzuje človeka pri plnení jeho misie. Takéto „neuvedomované" pripútanie k týmto hodnotám, venovanie im všetkej pozornosti a celého srdca – zužuje horizonty, uzatvára človeka do seba, robí ho slepým pre Božie veci, Boha a veci blížnych, ktorým máme slúžiť. Netreba ani mať veľa - a môžeme byť prehnane pripútaní trebárs k taľafatkám, ako tá palica či kapsa, o ktorých je reč. Ostatne ide nielen o pripútanie sa k tomu, čo máme, ale aj o nadmernú túžbu po tom, čo nemáme. Až skrotenie bujných pripútaní a túžob robí človeka slobodným a dispozičným v Božích rukách. Niekto povie: čím viac mám - tým viac dobrého môžem urobiť; chudoba to je nešťastie a obmedzenie. Nesprávna obava. Aby sme sa cítili naozaj obmedzení, bolo by treba mať alebo veľmi veľa – alebo vôbec nič. Mať málo – to je práve najhoršie nešťastie (L. Kruczkowski). Ostatne, človek tak naozaj vlastní len jedno: samého seba; keď sa oddávame službe nejakých myšlienok, dávame všetko; viac by sme nemohli dať, aj keby sme mali dokonca veľmi veľa. Ale dať seba možno len pod podmienkou oslobodenia sa od tých príliš silných naviazaní na zbytočné veci. Či však, pracujúc obetavo v službe svojho povolania, nemám právo na plnú náhradu v dočasných hodnotách? Múdro na to odpovedá naša pokroková spisovateľka: Keď pracuješ plný radosti a s nadšením, nič ti nepatrí. Dokonca ti nepatrí ani úspech. I tak už máš znamenite zaplatené (E. Orzeszkowa).
Priatelia, modlime sa spoločne za P. Ľubomíra: - Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, BUĎ VOĽA TVOJA ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Amen.
- Zdravasʼ, Mária milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen.
- Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amenღ✞❀.
