Meditácia na 29.07.2018
17. nedeľa v Cezročnom období | Jn 6, 1-15
Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.
Hlad
Všimnime si, že Pán Ježiš predchádza starosť a hlad tých zástupov; nečaká, až sa ozve nariekanie či šomranie; sám prvý vyjadruje starosť o pokrm pre toto množstvo poslucháčov. Samozrejme, bola to starosť len zdanlivá, lebo sám vedel, čo urobí. Množstvo poslucháčov. Teda vlastne: títo ľudia nevyšli na pustatinu hľadať a dožadovať sa chleba; vyšli, aby počúvali Kristove slovo; v očakávaní na toto slovo boli ochotní zabudnúť na materiálny hlad. A tu sa ukázali pravdivými slová z Mojžišovej knihy, ktoré Pán Ježiš vyslovil pri odpovedi na satanovo pokúšanie: Nielen z chleba žije Človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst (Dt 8,3; Mt 4,4). Kto o tom pochybuje, nech si pripomenie túto udalosť a tieto zástupy - hladné nie po chlebe, ale po slove. V západných spoločnostiach, dobre živených, zastrašujúco sa šíri narkománia, množí sa tiež počet samovrážd; práve tam možno pozorovať, ako samotný materiálny chlieb človeku nestačí, ako človek tak ako chlieb, potrebuje zmysel života; a napriek domnienkam ľahšie je uspokojiť ten telesný hlad než duchovný. Kristus vo svojom evanjeliu uspokojuje tento hlad po zmysle a cieli, čo je väčším dobrodením než milióny balíčkov poslaných do Tretieho sveta; svet chudákov ducha hladuje dokonca aj v elegantných reštauráciách a na hlučných diskotékach. Tým všetkým, ktorí celým srdcom prijímajú evanjeliový duchovný pokrm, zabúdajúc na telesný - Kristus je ochotný dokonca zázračným spôsobom rozmnožiť materiálny pokrm.
Ale Pán Ježiš dáva nielen pokrm svojho slova; zázračne tiež rozmnožuje ešte iný chlieb; Evanjelium spája tento zázrak rozmnoženia s predpoveďou Eucharistie - a skôr v tomto spojení treba rozumieť opísanú dnes udalosť. Rozmnoženie chleba je symbolom Eucharistie, skrze ktorú Kristus je osobne prítomný uprostred nás, aby bdel nad naším duchovným životom, kvôli ktorému predsa zomrel a vstal z mŕtvych.
prednáška z duchovného cvičenia DUCHOVNÝ ŽIVOT
| YT | GTV | Priatelia, spojme sa každý deň v modlitbe - Korunke Božieho milosrdenstva za P. Ľubomíra Stančeka.