Meditácia na 31.07.2018
Utorok 17. týždňa v Cezročnom období | Mt 13, 36-43
Ježiš rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli.“ On im povedal: „Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta: Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva!“
Čo je kúkoľ?
Pán Ježiš jasne nazýva kúkoľom ľudí, ktorí sa dopúšťajú neprávostí a pohoršenia. Rozhodne tiež predpovedá ich zlý koniec na konci sveta. Čo sú to za ľudia? Akým spôsobom sa stávajú kúkoľom? Sú to ľudia, ktorí pripúšťajú najprv rast kúkoľa vo vlastnej duši. Duša má byť Božím kráľovstvom, ktoré treba strážiť pred kúkoľom. Nepriateľ, ktorý ho (kúkoľ) zasial, je diabol - hovorí Pán Ježiš. Diabol používa ľudí. Možno takého človeka nechceme nazvať diablom. Ale určite nepriateľom je niekto, kto zasieva v srdciach ten kúkoľ, trebárs prostredníctvom tzv. masmédií, čiže masovokomunikatívnych prostriedkov, a teda tlače a televízie, ale aj iných spôsobov. Hovoriac o kúkoli, Pán Ježiš poukazuje zvlášť na rolu pohoršenia: práve ono je sejbou kúkoľa. Rôzni zločinci sa úprimne priznávajú, aký zlý vplyv mali na nich obrazy zločinov, vlámaní, násilia a neviazaností; sami sa teda považujú za obete pohoršenia. Sú to však obete predovšetkým vlastnej ľahkomyseľnosti a nedbalosti. Ešte skôr to bolo zanedbanie zo strany rodičov a vychovávateľov. Ale skôr či neskôr človek sám začína zodpovedať za tú svoju záhradku: zasieva do nej kúkoľ, ak zodpovedajúco nefiltruje vonkajšie vplyvy, dovoľuje v sebe prebúdzať a rozvíjať zlé inštinkty.
Ostatne, pri nedostatku bdelosti, ani nezbadáme, ako a kedy sa zasieva do nás, klíči a dozrieva egoizmus, lakomstvo, pýcha, závisť, svojvôľa, pohodlnosť - jedným slovom kúkoľ, pre ktorý niet miesta v nebeskom kráľovstve. Možno by bolo teda lepšie nečakať, až kedysi anjeli budú musieť robiť s ním poriadok - ale sami sa musíme pribrať vytrhávať burinu na hriadkach svojej dušičky plnej kúkoľa - aby sa stala políčkom hodným rajskej záhrady, plniac prísľub, že spravodliví sa zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca.
| YT | GTV | Priatelia, spojme sa každý deň v modlitbe - Korunke Božieho milosrdenstva za P. Ľubomíra Stančeka.