Meditácia na 09.08.2018
Štvrtok 18. týždňa v Cezročnom období | Mt 25, 1-13
Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Ale on jš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
Bdejte!
Pozaspávali tie panny, ktoré boli unavené bdením. A predsa, keďže nevedeli hodinu príchodu svadobného sprievodu, mali zotrvávať v bdelom očakávaní. Podobne nikto z nás nevie, kedy udrie pre neho hodina nejakej životnej šance, nejakej skúšky, nejakej skúsenosti, nejakej vážnej skúšky. Veľmi často až neskoro sa dozvedáme, že sme niečo premárnili, či niečo zanedbali. Znakom bdelosti je modlitba. To je to otočenie vypínačom, zapojenie lampy do siete. Modlitba môže, samozrejme, znamenať určitý minimalizmus: modlitba ráno a večer - a to ešte roztržitá - a tým sa to končí. To nie je žiadne bdenie. Ten, ktorý nás vyzval k bdeniu, dal radikálne odporúčanie: Treba sa stále modliť a neochabovať (Lk 18,1). A to znamená, že každá chvíľa nášho dňa, každá práca, každá bolesť i smútok, aj každá radosť - môžu a majú sa stať našou modlitbou, ak budú posvätené dobrým úmyslom a skrze - čo možno najčastejšie - tzv. strelné modlitby, čiže obetovanie našich záležitostí Bohu. Vďaka takýmto aktom naše srdce sa stáva akoby citlivým radarovým prístrojom, ktorý zachytáva vlny mysle a pocitov, ktoré nám dáva Boh; stáva sa citlivým voči všetkým dobrým vnuknutiam - ako aj voči ohrozeniam, aké vyplývajú z našich slabostí, zlých náklonností a nestálosti našej prirodzenosti. Ale nielen samotná modlitba rozhoduje o našej bdelosti. Okolo nás sa deje veľa zla, ktoré by sme mohli prekaziť, voči ktorému máme zaujať otvorené a rozhodné stanovisko.
Žiaľ, vo všeobecnosti sme zahľadení len na úzky okruh našich osobných záležitostí, ľahostajní voči tomu, čo sa deje mimo nás - až náhle s hrôzou zistíme, že aj naše osobné záležitosti sú ohrozené. Spievame Bohu: Nech ťa aj náš spánok chváli. Samozrejme, spánok to je dobrá a užitočná vec; nech spí, komu to dovoľuje čas a podmienky. Ale ako možno pokojne spať, ak nie sú vybavené vážne veci, ani zažehnané vážne nebezpečenstvo?