Meditácia na 21.08.2018
Utorok 20. týždňa v Cezročnom období | Mt 19, 23-30
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“ Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.“
Pozvanie ku kresťanskej dokonalosti
O učenom gréckom filozofovi a učencovi Archimedesovi sa hovorí, že vyslovil aj tieto slová: - Dajte mi jeden pevný bod, o ktorý by som sa mohol oprieť a ja vám pohnem zem na iné miesto. - Takýto pevný bod si pýtal od Krista aj bohatý muž z evanjelia, aby si pomocou neho zabezpečil večný život. Obrátil sa na Krista s otázkou: „Učiteľ, čo dobrého mám robiť, aby som mal večný život?" (Mt 19,16). Vzápätí mu Ježiš odpovedá tým, že najprv mu vysvetlí, kto je dobrý a v celku je to dobrota. Vysvetlí mu, že existuje relatívna a absolútna dobrota. Relatívne dobrý je každý človek, ktorý druhému dopraje, je zdvorilý, slušný a úctivý k druhým ľuďom. Absolútne dobrý je len Boh! Možno bohatý mládenec spoznal, že hovorí s Bohom, že môže vidieť a počuť o mnohých nepochopiteľných veciach a udalostiach. Došiel k tomu sám svojím pozorovaním. V každom prípade Ježiš je pre neho vzor dobroty, dokonalosti, svätosti. Preto sa k nemu obracia s prosbou, ako upriamiť svoj život, aby si zabezpečil večný život. Pán Ježiš mu dáva dve odpovede. Hovorí: „Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!" (Mt 19,17). A hneď mu Pán Ježiš vymenuje príkazy z druhej tabule, ktorú dostal Mojžiš na hore Sinaj: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Cti otca svojho i matku svoju! Nebudeš krivo svedčiť!" (Mt 19,18-19). Tieto príkazy sú postavené tak, že ich má človek zachovávať vzhľadom k druhému človeku.
Príkazy z prvej tabule zaväzovali človeka vo vzťahu k Bohu. Od toho, ako budeme tieto príkazy zachovávať, čiže ako budeme nažívať s inými ľuďmi tu na zemi, bude závisieť aj naša odmena. Tieto slová môžeme porovnať s kázaním Pána Ježiša na hore, kde prítomným povedal: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne" ((Mt 25,34-36). Za toto všetko obdržíme večný život, pretože čo sme spravili svojim blížnym, spravili sme samému Kristovi. V rozhovore s bohatým mládencom Pán Ježiš povedal negatívne veci, ktorých sa máme chrániť. V tomto prípade hovorí, čo treba robiť, aby človek dosiahol večný život. Pán Ježiš chce, aby sme vedeli, že večný život záleží od nás a od toho, ako sa budeme správať jeden k druhému. Pod vplyvom týchto slov urobme si spytovanie svedomia, pretože zo slov Pána Ježiša vyplýva, že do neba sa veľmi ťažko dostanú egoisti, ľahostajní voči druhým, nežičlivci a tí, ktorí pestujú samolásku. Snažme sa, aby sme pri poslednom súde mohli povedať s mládencom z evanjelia: „Toto všetko som zachoval" (Mt 19,20). Preto sa dnes pýtajme: Čo nám je ešte zapotreby? Vlastne už nič. Ale mohli by sme predsa niečo: Zmeniť svoj postoj k svetu, zmeniť svoj vzťah k materiálnej závislosti. Pán Ježiš na to poukázal slovami: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi Potom príď a nasleduj ma!" (Mt 19,21). Pozor, tieto slová nemôžeme chápať doslovne. Znamenajú asi toto: Nestaň sa otrokom materiálnych záležitostí! Sú málo hodnotné a sú pominuteľné. Iba Boh je nepominuteľný. Boh je večný. Toto neporozumel bohatý mládenec, preto zosmutnel a odišiel. Oveľa viac bol smutný Ježiš, pretože človek odišiel, lebo neporozumel a všetko sa rozbilo na dočasných a nepodstatných veciach. Aké poučenie nám z toho vyplýva? Materiálne veci majú slúžiť človeku, ale človek nesmie byť nikdy ich otrokom.
Kristove slová: „Ak chceš... choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným... „ (Mt 19,21) nemáme chápať doslovne. Pánu Ježišovi tu nejde o skutočné a absolútne zrieknutie sa materiálnych vecí, ale predovšetkým o to, aby sme sa nedostali do ich moci. Materiálne veci by nikdy nemali stáť v ceste k večnému životu, pretože raz skutočne príde chvíľa odchodu z tohoto sveta a my si neodnesieme nič z toho, čo sme vlastnili na tomto svete. Vlastne nie sami, ale pôjdu s nami naše dobré skutky. Pripomeňme si slová Pána Ježiša, ktorými poukázal na nesmrteľnosť duše: „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, ak svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!" (Mt 16,26). V minulom storočí žil v Poľsku slávny rabín Hofetz Chaim. Raz ho navštívil americký turista. Keď videl jeho skromnú izbičku a v nej plno kníh a iba jeden jednoduchý stolík a stoličku, spýtal sa ho: Rabín, kde je váš nábytok? A váš je kde? - spýtal sa prekvapeného američana. Veď ja som tu len na návšteve. Ja iba prechádzam tadiaľto. Aj ja, - odvetil rabín. Krátka, ale pravdivá odpoveď. Všetci sme tu na zemi iba na návšteve, hovorí Sväté písmo. Naša pravá vlasť a domovina nie je tu na zemi, ale v nebi. Preto by sme sa mali správať ako pútnici. Skúsený cestovateľ si berie na cestu len to najpotrebnejšie. Vie, že zbytočné veci by mu boli iba na ťarchu a prekážali by mu v ceste. Žiaľbohu, mnohí ľudia si tak počínajú, ako keby mali na tejto zemi žiť večne. Horúčkovite pracujú, aby si nadobudli čím viac hodnotného blahobytu. Niet divu, že im neostáva ani minútky času na Boha a na svoju dušu. A často ani na užívanie toho, čo si nadobudli. Predčasne zomierajú a nechávajú tu na zemi všetko, čo si krvopotne nadobudli. Je to múdra životná zásada? Isteže nie! Buďme preto skromní a vedzme sa zaobísť s málom, lebo nie je dôležité to, čo človek má, ale to, čím je! Vieme, že Pán Ježiš je majstrom vo formovaní duchovného života pre tých, ktorí ho nasledujú. Pán Ježiš sa nevyhýbal odpovediam pri vysvetľovaní svojho učenia. Poďakujme mu, že nám ukázal cestu do neba a vedie nás najistejšou cestou; cestou Božích prikázaní, sebazáporov a celkového zjednotenia s ním. Amen.