Meditácia na 23.08.2018
Štvrtok 20. týždňa v Cezročnom období | Mt 22, 1-14
Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘ Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“
Nájdime odvahu zmeniť svoje zmýšľanie
Možno si spomínate na situáciu, keď vás stretol známy alebo priateľ, niekde na ulici, dnes by vám asi zavolal alebo napísal esemesku, a dal vám ponuku na nejaký program, alebo vás pozval na nejaké miesto, či akciu, s ktorou ste vôbec nerátali. Nech by bola tá ponuka akokoľvek lukratívna, niekedy to proste nešlo a nemohli ste zmeniť program, ktorý ste si vopred naplánovali. Vtedy ste mohli len s ľútosťou skonštatovať: „Joj, keby si býval prišiel skôr, tak si to určite nenechám ujsť.“
Ježiš nám v dnešnom podobenstve adresuje aj tieto slová: „Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu“ (Mt 22,3). Toto podobenstvo je vrcholom obvinení, ktoré Ježiš v sérii podobenstiev vzniesol proti najpoprednejším vodcom svojho ľudu. V podobenstvách o rozdielnych synoch a o zlých nájomníkoch vinice vodcom vyčítal, že sa `vyhýbajú` Božej požiadavke, no v tomto podobenstve vznáša oveľa ťažšiu obžalobu, že vodcovia národa Božie pozvanie `odmietajú`. Odmietnutie Božieho volania, ktoré k nám prichádza v Ježišovi, nevedie k neutralite, ale k boju proti `nemu`. Dôsledkom toho nie je iba vylúčenie z kráľovstva, v ktorom by sa možno ešte dalo nejako existovať niekde inde. Nie! Toto vylúčenie znamená smrť. Pár veršov neskôr, ako je opísané opakované odmietanie pozvania, Boh hovorí `pozvite bez výnimky všetkých, ktorých zastihnete`. Sú to cudzinci, ktorí takmer náhodou (náhoda je však vždy Božou milostivou vôľou) bez akejkoľvek zásluhy, dostávajú pozvanie. Aj my všetci sme boli vykúpení, a teda dostávame úplne zdarma a bez zásluh pozvanie na nebeskú hostinu. Je však potrebné si uvedomiť, že príslušnosť k Cirkvi nedáva záruku, že sa na svadobnú hostinu dostaneme. Ani to, že sme pozvaní, neznamená pre nás výlučne to, že sa tam dostaneme. S pozvaním sa nesú aj isté požiadavky hostiteľa, ktoré je treba splniť ako podmienku pre vstup do kráľovstva; a tým je naše svadobné rúcho. „Ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?“ (Mt 22,12). Pán teda očakáva naše svadobné šaty. Tieto svadobné šaty, alebo inak - aj nové rúcho, ktoré sa spomína aj na iných miestach v evanjeliu, znamená nové bytie, nový život a celkovú zmenu zmýšľania.
Medzi nami kňazmi sa spomína aj takáto príhoda. Zavolali kňaza k zomierajúcemu. Ten medzi ostatnými priznal, že už roky žije v nenávisti so svojím susedom. Nikdy mu nemohol odpustiť, ani za žiadnu cenu. Kňaz ho začal nahovárať, aby sa s ním zmieril. Ten sused, chcel už niekoľkokrát urovnať tento spor, ale tento jeho, teraz chorý sused, nechcel o tom ani počuť. Po dlhom presviedčaní chorý s veľkým trápením privolil. Sused bol pozvaný a oni sa zmierili. Celý spokojný a šťastný kňaz zbalil svoje veci a pristúpil k zomierajúcemu, aby sa s ním rozlúčil. No, povedal mu: „Teraz v pokoji môžete čakať na Božie rozhodnutie.“ „Áno“, odpovedá chorý, „ale dôstojný pán, ak vyzdraviem, ostanem pri starom…“
Čo naše konanie? Vzťahy? Postoje? Boh od nás žiada, aby sme mali pri vstupe na hostinu na sebe svadobné rúcho. Chce, aby sme zmenili svoj život, svoje zmýšľanie, ale nie tak, ako to urobil muž vo vzťahu k svojmu susedovi. On nechce aby sme ho zmenili len dočasne, ale natrvalo. Prosme teda nášho hostiteľa, aby nám dal dostatok síl na oblečenie si nového rúcha. Amen